Demokratka Hillary Clintonová dokázala za podpory vlastnej strany získať takmer dvakrát toľko, než muž rozdeľujúci republikánov a odrádzajúci niektorých zámožných konzervatívnych darcov. Za prekvapenie označujú analytici fakt, že zatiaľ čo kandidátka tradične ľavicovej strany získavala peniaze skôr od veľkých darcov, Trump dokázal presvedčiť nečakane vysoké množstvo drobných prispievateľov.
Drahé prelety zo štátu do štátu
Osloviť takmer 230 miliónov voličov v 50 amerických štátoch nie je lacná záležitosť a volebné tímy kandidátov dvoch tradičných strán pred každými prezidentskými voľbami mobilizujú darcov zo všetkých spoločenských sfér od zámožných podnikateľov po nadšencov poskytujúcich niekoľkodolárové sumy. Tento rok bola úspešnejšia bývalá ministerka zahraničia, ktorá mala podľa októbrových údajov Federálnej volebnej komisie na kampaň od jej začiatku k dispozícii 1,3 miliardy dolárov, zatiaľ čo Trumpove finančné zdroje predstavovali necelých 800 miliónov dolárov.
Tieto sumy sú súčtom príspevkov prichádzajúcich priamo prostredníctvom kampaní jednotlivých kandidátov a ich strán, ktorých stropy sú obmedzené zákonom, a prostredníctvom politicky nezávislých skupín, ktorých dary môžu byť neobmedzené. Kandidáti dokážu pre svoje kampane zarobiť veľké peniaze napríklad tým, že sa zúčastňujú na sponzorských večierkoch, na ktorých dosahuje vstupné viac ako 50 000 dolárov na osobu.
Čísla, vyzerajú v porovnaní s európskymi pomermi takmer závratne, trochu stratia lesk pri nahliadnutí do výdavkovej časti kandidátskych rozpočtov. Zásadná suma – v prípade Clintonovej podľa denníka The New York Times až tretina jej celkových výdavkov – padne na platy volebného tímu pozostávajúceho z viac než 700 ľudí. Ďalšie sumy sú spojené s takmer každodennými preletmi zo štátu do štátu alebo organizácií jednotlivých mítingov, ktoré obaja súperi v rozhodujúcich posledných týždňoch zvládajú aj tri denne.
V televízii dominovala Clintonová
Rozhodujúcou cestou pre oslovenie amerických voličov zostávajú aj napriek rastúcemu vplyvu internetu televízne reklamy, v ktorých aj vďaka väčšiemu množstvu zdrojov dominovala Clintonová. Napríklad v priebehu augusta jej patrili takmer štyri pätiny reklamného času, ktorý bol v televíziách venovaný prezidentským voľbám. Tvár Trumpa, ktorý práve v auguste ešte len niekoľko mesiacov po svojej súperke začal s prvými televíznymi spotmi, sa tak dostala do výrazne menšieho počtu domácností. Pri minulých prezidentských voľbách bol tento pomer medzi Barackom Obamom a Mittom Romneym takmer vyrovnaný.
Foto: SITA/AP, Andrew Harnik
Do tohtoročnej kampane sa výrazne premietla zmena pravidiel povolená v roku 2010 najvyšším súdom, ktorý zrušil obmedzenia na výšku finančných príspevkov prostredníctvom spomínaných skupín stojacich mimo strany, známych pod skratkou Super PAC. Táto zásadná úprava, o ktorej sa svojou žalobou zaslúžila jedna z konzervatívnych skupín koordinujúcich darcovské príspevky, však paradoxne viac prispela do rozpočtu Clintonovej. Jej kampaň od spomínaných skupín získala dvakrát viac peňazí, než sa podarilo Trumpovi.
Zmazané hranice medzi ľavicou a pravicou
Newyorského miliardára, ktorý si na rozdiel od primárok kampaň prakticky vôbec nefinancuje z vlastných zdrojov, totiž odmietli podporiť predtým veľmi štedrí darcovia, medzi nimi napríklad súrodenci Charles a David Kochovci, ktorí svoje milióny radšej nasmerovali do kampaní republikánov usilujúcich sa o kreslá v Kongrese. Trump sa tento zjavný handikep snaží využiť aspoň verbálne a osočuje Clintonovú zo spojenia s peniazmi z bánk z Wall Street, ktoré označuje za symbol skazenosti političky dlhé desaťročia previazanej s politickým i ekonomickým establishmentom.
Foto: SITA/AP
Kandidátovi strany tradične spojenej s vyššou príjmovou triedou Američanov sa na druhej strane podarilo mnohých prekvapiť svojím úspechom pri zhromažďovaní príspevkov od drobných darcov. Magnát, ktorého kampaň oslovuje prevažne nespokojných belochov s nižším vzdelaním aj príjmami, získal viac ako štvrtinu svojich zdrojov z príspevkov nižších ako 200 dolárov. Clintonovej sa podarilo takto zhromaždiť len 16 percent svojich financií, pričom Obama pred štyrmi rokmi získal takmer trikrát viac ako ona. Niektorí analytici v tom vidia ďalší dôkaz toho, že tohtoročný prezidentský súboj vymazal tradičné hranice medzi americkou ľavicou a pravicou.