Štáb kandidátky demokratov dva dni pred voľbami posilnilo vyhlásenie Federálneho úradu pre vyšetrovanie (FBI) o tom, že neplánuje Clintonovú stíhať. Prešetrenie novonájdených e-mailov Clintonovej z čias, keď bola šéfkou americkej diplomacie, totiž podľa šéfa FBI Jamesa Comeyho nepoukazuje na nijaké porušenie zákonov. Kým hovorca Clintonovej kampane na to reagoval tým, že jej štáb iný záver ani nečakal, republikánsky kandidát Donald Trump okamžite na Clintonovú zaútočil. Clintonovú podľa neho „chráni úplne zmanipulovaný systém“ a nerozumie tomu, ako mohla tajná služba za pár dní prejsť státisíce mailov.
Trumpove spochybňovanie práce FBI našlo ohlas aj u jeho stúpencov. Tí ho vítali na jeho mítingoch s pokrikmi typu – Clintonová do väzenia.
Experti na informačné technológie rýchle preverenie tisícov mailov nespochybňujú, dalo sa to podľa nich urobiť aj podstatne skôr ako za osem dní. Aj americké ministerstvo spravodlivosti uviedlo, že FBI na rýchle preverenie pošty Clintonovej vyčlenilo všetky nevyhnutné zdroje a podobne postupovalo aj ministerstvo spravodlivosti.
Šéf FBI pred vyše týždňom oznámil Kongresu nález nového balíka elektronickej pošty, ktorú Clintonová posielala zo súkromného serveru. Vyvolal tým kritiku pre možné ovplyvnenie volieb. Clintonová, ktorá dovtedy viedla o niekoľko percent nad Trumpom, svoju pozíciu stratila. V tom čase zároveň už niektorí voliči využili možnosť predčasného hlasovania, celkovo svoj hlas odovzdalo už vyše 41 miliónov Američanov.
Celoštátne prieskumy verejnej mienky deň pred voľbami dávali Clintonovej opäť mierny náskok nad Trumpom. Podľa prieskumu agentúry Reuters/Ipsos viedla Clintonová nad Trumpom o päť percentuálnych bodov, prieskum ABC/Washington Post dával Clintonovej náskok štyri percentuálne body. Podľa prieskumu agentúry Bloomberg by Clintonová získala 44 percent, Trumpa by podporilo 41 percent voličov. Podľa televízie CNN Clintonová viedla aj v prieskumoch aj v dvoch kľúčových štátoch Pennsylvánii a New Hampshire. Clintonová mala podľa prieskumov väčšiu podporu u žien, Trumpa zas výrazne uprednostňovali bieli muži s nižším vzdelaním.
V posledný deň pred voľbami si obaja kandidáti naplánovali cesty do viacerých nerozhodnutých štátov. Trump sa zvítal so svojimi stúpencami v piatich štátoch – na Floride, Severnej Karolíne, Pennsylvánii, New Hampshire a pred polnocou vystupoval v Michigane. Pokračovať v kampani chce aj v deň volieb.
Podľa denníka Dallas Morning News bez ohľadu na víťaza volieb čaká Ameriku chmúrne obdobie. Ak vyhrá Trump, stane sa v histórii podľa prieskumov najviac nenávideným zo všetkých doterajších prezidentov. Clintonová však v rebríčku najmenej obľúbených nasleduje hneď za ním. „Víťazný kandidát bude čeliť polovici národa, ktorá ním alebo ňou pohŕda,“ povedal pre Dallas Morning News politológ George Edwards z texaskej univerzity.
„Chcem byť prezidentkou pre všetkých. Ľudí, čo ma volia i tých, čo hlasujú proti mne,“ povedala Clintonová na začiatku posledného predvolebného dňa. Bývalá prvá dáma sa v pondelok zastavila v Pennsylvánii, Michigane, Severnej Karolíne a večer zavŕšila vo Filadelfii, kde ju prišiel podporiť prezidentský pár Obamovcov, ale aj spevák Bruce Springsteen. Kampaň Clintonovej na rozdiel od Trumpa verejne podporilo viacero amerických celebrít. Cez víkend sa k prezidentovi Obamovi na mítingu demokratov na Floride pripojil napríklad spevák a skladateľ Stevie Wonder.