Merkelová na tlačovej konferencii vyhlásila, že je pripravená opäť nastúpiť do čela CDU a v roku 2017 znova kandidovať do úradu kancelárky. Ľudia by v tejto dobe mali málo pochopenia, „keby som teraz všetky svoje skúsenosti, schopnosti a talent znovu nedala do služieb Nemecka,“ povedala. „Doslova donekonečna som o tom premýšľala. Rozhodnutie kandidovať štvrtýkrát po jedenástich rokoch v úrade nie je nijako jednoduché,“ dodala.
Očakávané správy
Takéto rozhodnutie Merkelovej sa všeobecne očakávalo. V reakciách to dali najavo predstavitelia koaličnej sociálnej demokracie (SPD) aj opozičných strán Zelených a Ľavice. Oznámenia prijali bojovne s tým, že sa tešia na volebný boj s Merkelovou. Šéf parlamentnej frakcie SPD Thomas Oppermann napríklad vyhlásil: „Voľby do Spolkového snemu sú otvorené, Angela Merkelová už nie je neporaziteľná.“
„Je dobre, že je teraz jasno,“ vyhlásil Seehofer podľa DPA v reakcii na správy, že sa Merkelová chce o vedenie vlády znovu uchádzať. Na tomto základe podľa neho bude jasné, s akými témami strany pôjdu do spoločnej predvolebnej kampane a kde pretrvávajú rozdiely. Avšak teraz nemôže byť o „spoločnej kandidátke na kancelára“ žiadnych pochýb, dodal.
Percentá idú hore
Nemecký denník Bild informoval, že podľa najnovších prieskumov verejnej mienky si Merkelovú za kancelárku naďalej želá 55 percent Nemcov.
Zhruba o dva týždne sa koná zjazd CDU, ktorý by mal Merkelovú na ďalšie dva roky potvrdiť na čele strany. Parlamentné voľby by sa mali v Nemecku uskutočniť v septembri budúceho roka.
Aktuálne prieskumy verejnej mienky dávajú Merkelovej veľmi dobré šance na to, aby po víťazných voľbách už po štvrtý raz zostavovala nemeckú vládu. Žena, ktorá je kancelárkou už 11 rokov, by sa tým vyrovnala velikánom nemeckej politiky akými boli Konrad Adenauer (na čele spolkovej vlády 1949–63) a Helmut Kohl (1982–98).
Hádky pre migráciu
S oznámením kandidatúry Merkelová dlho váhala a na všetky otázky, či sa bude znovu uchádzať o vedenie vlády, v posledných mesiacoch zodpovedala, že rozhodnutie oznámi, až príde vhodná chvíľa.
Dôvodom, prečo si šesťdesiatdvaročná politička dávala na čas, bolo aj to, že čakala, až sa urovnajú spory so sesterskou Kresťanskou úniou (CSU) o riešení migračnej krízy. Tie dvojicu partnerských strán rozdelili najviac za posledné desiatky rokov a chvíľu to dokonca vyzeralo, že bavorská CSU Merkelovú znova nepodporí.
Obľúbená politička
Z CDU aj z CSU však v poslednej dobe zaznievali hlasy, že by kancelárka mala kandidovať znova. Merkelová napriek všetkým výhradam k jej migračnej politike patrí naďalej medzi najobľúbenejších nemeckých politikov a v rámci konzervatívnej únie nemá podľa pozorovateľov reálnu alternatívu. Vo štvrtok ju podporil aj americký prezident Barack Obama, ktorý vyhlásil, že keby bol Nemec, bol by jej priaznivcom.
Veľkú autoritu si udržiava aj v zahraničí, kde ju po víťazstve Donalda Trumpa v amerických prezidentských voľbách označil denník The New York Times za poslednú obhajkyňu humanistických hodnôt na Západe.
Merkelová kresťanským demokratom predsedá už od roku 2000, kancelárkou sa stala ako prvá žena v dejinách spolkovej republiky v novembri 2005. V čele CDU stál dlhšie len Kohl, ktorý stranu viedol 25 rokov.
Rok do volieb
Aktuálne prieskumy dávajú konzervatívnemu bloku CDU/CSU okolo 32 až 35 percent hlasov, druhým sociálnym demokratom zhruba 23 percent. Pokračovanie veľkej koalície, aj keď nie je preferovanou možnosťou ani jednej zo strán, sa tak javí ako najpravdepodobnejšie východisko volieb do Spolkového snemu.
Avizovaná tretina hlasov pre kresťanských demokratov však znamená, že by dopadli horšie ako v roku 2013, keď dostali 41,5 percenta hlasov. Konzervatívnym stranám uberá hlasy najmä protiimigračná Alternatíva pre Nemecko, ktorá už prerazila do niekoľkých snemov nemeckých krajín.