„Bolo to opäť veľmi únavné,“ povedal po štvorhodinovej schôdzke šéf nemeckej diplomacie Frank-Walter Steinmeier. „Samotné prázdne reči nebudú stačiť na vyriešenie tohto konfliktu,“ dodal.
Kým Moskva presadzuje, aby sa najskôr začali plniť politické časti dohody, rátajúce s doriešením otázky štatútu separatistami ovládaných oblastí Donbasu a s konaním miestnych volieb, Kyjev kladie dôraz na bezpečnostné aspekty. Súri predovšetkým prevzatie kontroly štátnej hranice s Ruskom od proruských rebelantov, ktorú by podľa neho mohla monitorovať ozbrojená misia OBSE.
Znepriatelené strany si svoje návrhy navzájom znova zmietli zo stola. „To, čo chce ruská strana, by bolo faktickou legitimizáciou jej protektorátu či kolónie na Donbase,“ reagoval ukrajinský minister Pavlo Klimkin. „Keď hovoríme o ,cestovnej mape', tak bez toho, aby OBSE spoľahlivo zabezpečila hranice, o nijakom postupe vpred nemôže byť ani reč,“ dodal.
Ruský minister Sergej Lavrov na druhej strane zdôraznil, že Moskva nedopustí prítomnosť medzinárných mierových síl v Donbase. „Nijaké ozbrojené misie OBSE či akejkoľvek inej štruktúry, o ktorých stále hovoria v Kyjeve, nebudú,“ citovala ho BBC.
Európske mocnosti stojace na strane Ukrajiny už medzitým strácajú trpezlivosť. Berlín i Paríž upozorňujú, že do splnenia minských dohôd neprichádza zrušenie sankcií voči Rusku vôbec do úvahy. „Oslabilo by to cieľ vyriešiť tento konflikt a bolo by to víťazstvo pre tých, čo ohrozujú bezpečnosť krajiny,“ vyhlásil šéf francúzskej diplomacie Jean-Marc Ayrault.
„Rusi čakajú, kým sa prehĺbi rozkol na Ukrajine a inde v Európe. To je dôvod, prečo musíme zostať dôslední. Vo Francúzsku sme už v domácich politických debatách boli svedkami, ako niektorí chcú dávať Rusku dary,“ poznamenal v zjavnej narážke na pravicového favorita budúcoročných prezidentských volieb Françoisa Fillona a jeho nacionalistickú súperku Marine Le Penovú, ktorí sa prihovárajú za zrušenie protiruských sankcií.
Postoj k Moskve pritvrdzuje aj konzervatívny blok nemeckej kancelárky Angely Merkelovej. Frakcia CDU/CSU v Bundestagu v utorok schválila zahraničnopolitickú stratégiu voči Rusku. „Vojenské akcie Ruska na Ukrajine sú neprijateľné,“ píše sa v dokumente.
„Mier v Európe je v ohrození. Spoločenstvo európskych štátov sa preto nemôže zmieriť s agresiou Ruska vo východnej Európe,“ konštatujú poslanci vládneho bloku, ktorí okrem iného obviňujú Moskvu zo zámeru „vniesť rozkol medzi západné štáty a diskreditovať politiku federálnej vlády“. Rusko podľa frakcie CDU/CSU podporuje politicky i finančne radikálne pravicové strany a stojí za kybernetickými útokmi.
V súčasnej situácii bolo podľa viacerých analytikov nereálne očakávať od Moskvy akékoľvek ústupky na minských rokovaniach. Stefan Meister, expert na východnú Európu v Nemeckej spoločnosti pre zahraničnú politiku, je presvedčený, že ruská strana je v skutočnosti plne spokojná so súčasným stavom konfliktu.
„Môže udržiavať Ukrajinu v závislosti a trpezlivo čakať, kým sa okolnosti zmenia v jej prospech,“ povedal pre Deutsche Welle. „Moskva verí, že po nástupe nového prezidenta USA sa jej vyjednávacia pozícia môže zlepšiť potenciálnym zrušením sankcií. Preto zaujala vyčkávací postoj,“ dodal.
Podobný názor má aj ukrajinský politológ Vasyl Mokan, podľa ktorého Kremeľ dúfa nielen v to, že s novým šéfom Bieleho domu si vo veci urovnania na Donbase bude lepšie rozumieť, ale ráta aj s politickými zmenami v Európe.
„Prezident Vladimir Putin s nádejou očakáva výsledky volieb v roku 2017 vo Francúzsku, v Nemecku a Taliansku,“ povedal Mokan pre rádio VOA a dodal: „Tie môžu zásadne zmeniť mocenské usporiadanie v prospech Kremľa, čo by pre Ukrajinu znamenalo, že už bude ťažšie presadzovať svoje záujmy.“