„Moji riaditelia budú všetko riadiť spolu s mojimi deťmi,“ povedal Trump v nedeľu televízii Fox News. Nebude mať s riadením svojich spoločností nič spoločné a nebude „uzatvárať zmluvy“. Podľa bývalého etického poradcu Bieleho domu Richarda Pointera je to krok správnym smerom, ale prezident nemôže uzatvárať svoje obchody ani prostredníctvom iných ľudí. „Svoje spoločnosti nemôže vlastniť,“ povedal Pointer.
Desaťročia americkí prezidenti rozpredávali svoje akcie a ďalšie majetky a utržené peniaze vkladali do „slepých“ fondov riadených investičnými manažérmi. Prezident Jimmy Carter tak napríklad predal svoju farmu na arašidy. A to bol jediný podnik v štáte. Trumpova ríša je v komplikovanejšej situácii. Prezident vlastní podiely v mrakodrapoch, hoteloch, letoviskách a golfových kluboch v USA, uzavrel licenčné a manažérske zmluvy s podobnými podnikmi po celom svete. Ide o 500 firiem v najmenej 25 krajinách.
Jedine predajom do nezúčastnených rúk môže Trump presvedčiť kritikov, podľa ktorých môže v opačnom prípade meniť legislatívnu, daňovú a zahraničnú politiku tak, aby sa obohatil. Predajom takisto zablokuje možnosť, že sa ho ľudia pokúsia ovplyvniť prostredníctvom podpory, alebo naopak poškodením jeho podnikov.
Môže sa dostať do stretu s ústavou
Newt Gingrich z vedenia Trumpovho štábu vyhlásil, že voliči hlasujúci za Trumpa predsa vedeli, že je to obchodník disponujúci miliardami. Predávať majetok preto nemusí. Gingrich odporúča, aby Trump vymenoval tím piatich etických expertov pre blokovanie prípadných konfliktov.
Úrad pre vládnu etiku, agentúra kontrolujúca dodržiavanie mravných zásad, sa usiluje o oveľa viac. „Nemôžeme častejšie opakovať, ako prospešný by bol totálny dištanc od biznisu,“ odkázala agentúra Trumpovi. Jej členom nie je známe, či sa prezident práve takto zachová.
Prezident vymenuje šéfa vládnej agentúry, ktorá stanovuje výšku nájomného pre washingtonské budovy patriace štátu, čo je aj prípad Trumpovho nového hotela. Trumpa čaká vymenovanie šéfa národnej odborovej rady, ktorá rozhoduje v pracovných sporoch. Jedným z nich bol nedávny spor zamestnancov Trumpových hotelov v Las Vegas. Cudzí činitelia môžu využiť obchodné záujmy prezidenta na zlepšenie vzťahov s USA. Krátko po voľbách bol istý Filipínec menovaný za „osobitného vyslanca“ v USA. Spolu s Trumpom vlastní bytový komplex vo Washingtone.
Trump bude ako prezident stáť mimo dosahu federálnych zákonov o konflikte záujmov, ale môže sa dostať do stretu s ústavou. Zakazuje totiž verejným činiteľom, aby prijímali dary alebo peniaze od zahraničných vlád a spoločností nimi kontrolovaných bez toho, aby s tým súhlasil Kongres.
Môže problém vyvolať cudzí činiteľ, ktorý si kúpi byt v Trumpovom obytnom komplexe? Čo sa stane, keď cudzí úradník schváli Trumpov projekt vo svojej krajine? Odpovede odborníkov sa líšia, pretože ústavná klauzula je vágna a precedens neexistuje. Podľa Pointera musí Trump všetkých cudzincov zo svojich realít vyhodiť; inak riskuje ústavnú žalobu.
Aj zdanie konfliktu záujmov môže byť problém
Ďalším problémom môže byť Kongres, kde demokratickí zástupcovia žiadajú o vyšetrovanie možného konfliktu záujmov. Organizácia American Bridge zhromaždila 20 000 hodín záberov a zvukových záznamov Trumpa a množstvo dokumentácie ako základ budúcich právnych sporov. Postupuje rovnako ako konzervatívna neziskovka Judicial Watch, ktorej sa podarilo vynútiť si e-maily Hillary Clintonovej z čias, keď pôsobila ako ministerka zahraničia a posielala služobnú poštu zo súkromného servera.
Aj keby sa Trump ako prezident nijako neobohacoval, len zdanie konfliktu záujmov môže podľa expertov byť pre neho zničujúce. Správanie skorších prezidentov, ktorí sa zbavili majetku, aj keď to zákon neprikazuje, nastavilo pre budúce hlavy štátov latku vysoko. „Ako minister obrany sa musíte zbaviť akcií zbrojných firiem. Pre prezidenta toto pravidlo neplatí, ale vedie predsa tento ľud,“ povedal agentúre právny expert David Drabkin.