Krajne pravicoví aktivisti skandovali tradičné protiruské heslá, volali na „slávu národu“ a zároveň kritizovali ukrajinskú vládu. O bezpečnosť v centre metropoly sa staralo približne 700 policajtov, doprava bola v týchto častiach mesta čiastočne pozastavená. Porušenie verejného poriadku nebolo hlásené.
Podobné pochody sa konali aj v Banderovom rodnom meste Staryj Uhryniv, ako aj v Ľvove.
Bandera stál na čele Organizácie ukrajinských nacionalistov (OUN), ktorej bol aj hlavným ideológom. Počas druhej svetovej vojny úzko spolupracoval s nacistickým Nemeckom. Jednotky Ukrajinskej povstaleckej armády (UPA), ktorá bola ozbrojenou zložkou OUN, vyvraždili v západnej Volyni vyše 100.000 Poliakov, Čechov a Židov.
Tisícky Ukrajincov, ktorí odmietli spolupracovať s OUN, boli takisto zabité. Banderovci bojovali tiež proti sovietskej Červenej armáde, snažiac sa vytvoriť nezávislú Ukrajinu.
Bývalý ukrajinský prezident Viktor Juščenko udelil 20. januára 2010 Stepanovi Banderovi posmrtne najvyššie štátne vyznamenanie Hrdina Ukrajiny, pripomína TASS. V apríli toho istého roku vyhlásil súd v Doneckej oblasti tento dekrét za ilegálny. Tamojšia univerzita podala v tejto veci i žalobu.