Bol to prológ k najkrvavejšej z vojen, ktoré sprevádzali rozpad Juhoslávie. Pred štvrť storočím Srbi v Bosne a Hercegovine vyhlásili vznik svojho separatistického útvaru. Na jeho čele stál Radovan Karadžič, ktorého haagsky tribunál pre vojnové zločiny vlani odsúdil na 40 rokov väzenia. Do štvrť roka vypukli boje medzi troma hlavnými etnikami krajiny – Srbmi, Bosniakmi a Chorvátmi. Vojnu, ktorá pripravila o životy stotisíc ľudí a vyše dvoch miliónov vyhnala z domovov, ukončila až koncom roka 1995 mierová dohoda z Daytonu. Tá krajinu zachovala rozdelenú na moslimsko-chorvátsku Federáciu Bosny a Hercegoviny a Republiku srbskú.
Deviaty január má v Bosne stále obrovský emocionálny náboj. Mieša sa v ňom nacionalistický zápal s traumami po vojnovom utrpení. Ústavný súd pred časom sviatok zrušil s odôvodnením, že je diskriminačný voči Nesrbom. Svoj verdikt súd zopakoval aj po tom, čo nacionalistický prezident Republiky srbskej Milorad Dodik si dal na jeseň zachovanie sviatku odobriť referendom. Referendum podrobili ostrej kritike Spojené štáty i Európska únia, naopak, otvorene ho podporilo Rusko, pre ktoré je Dodik jedným z hlavných balkánskych spojencov. „Nik nemôže ľuďom prikázať, aby cítili inak, než cítia. Nik nám nemôže zabrániť, aby sme 9. januára oslavovali. Je to úplne legitímne,“ povedal Dodik pre srbskú televíziu RTS pred začiatkom pompéznych osláv. Ich vrcholom bol pochod tisícov policajtov, požiarnikov, príslušníkov civilnej obrany, športovcov a folklórnych súborov ulicami Banja Luky, metropoly bosnianskych Srbov. Dodik sa dožadoval, aby sa na slávnostnom pochode zúčastnila aj srbská jednotka spoločnej bosnianskej armády, čo úrady v Sarajeve prísne zakázali. Srbský člen bosnianskeho prezídia Mladen Ivanič, ktorý je inak politickým sokom Dodika, však zákaz velenia armády prefíkane obišiel, keď využil svoje právomoci jedného z trojice politikov predstavujúcich kolektívnu hlavu štátu, a pol hodiny pred slávnostným pochodom dal vojakov nastúpiť v centre Banja Luky ako čestnú stráž.
Demonštratívne oslavy výročia Republiky srbskej mnohí Bosniaci a Chorváti vnímali ako provokáciu. Srebreničania, ktorí prežili masakru 8¤000 moslimov silami bosnianskych Srbov počas genocídy v roku 1995, netajili, že ich to bolestivo zraňuje. „Oslavujú smrť našich detí a príbuzných, zatiaľ čo my stále hľadáme kosti stoviek obetí,“ povedala pre agentúru AFP Hatidža Mehmedovičová, ktorá v srebrenickej masakre prišla o manžela, dvoch synov a bratov. Nezákonné oslavy odsúdil úrad vysokého predstaviteľa medzinárodného spoločenstva v Bosne i veľvyslanectvo USA v Sarajeve. „Nerešpektovanie rozhodnutia ústavného súdu znamená porušenie pravidiel právneho štátu. Tí, ktorí sa toho dopustia, musia za to niesť zodpovednosť,“ citovala z vyhlásenia americkej ambasády agentúra FENA. „Ústava i rozhodnutia ústavného súdu sa musia dodržiavať. Mierová dohoda sa musí plniť kompletne a nie iba ako 'a la carte,“ zdôraznil Mario Brkič, hovorca úradu vysokého predstaviteľa.
Dodik však na všetky výhrady reagoval hrozbou, že tento rok presadí ďalšie referendum, ktorým by Republika srbská odmietla záväznosť verdiktov sarajevského ústavného súdu. Nevylúčil ani možnosť, že v roku 2018 by Srbi v plebiscite mohli rozhodnúť o vystúpení zo spoločného štátu s Bosniakmi a Chorvátmi. V rozhovore pre RTS prezident Republiky srbskej označil Bosnu za „zbytočný štát“, „neúspešný medzinárodný projekt“ a „monštrum, ktoré nefunguje a je odsúdené na zánik“.