V budúcnosti však tento krok nevylučuje. Stane sa tak v prípade, ak by Moskva Spojeným štátom pomohla v boji proti džihádistickému Islamského štátu, vysvetlil Trump. „Načo zachovávať sankcie, keď sa nám spolu daria obdivuhodné veci,“ pýtal sa Trump, ktorý vyhlásil, že po svojej inaugurácii sa rád stretne s ruským prezidentom Vladimirom Putinom.
Novozvolený prezident USA okrem toho vyhlásil, že svojím konaním neporušil žiadnu dohodu USA s Čínou. Avizoval tiež pripravenosť rokovať aj o politike jednej Číny. Trump krátko po voľbách rozhneval čínske vedenie, keď telefonicky hovoril s taiwanskou prezidentkou Cchaj Jing-wen, čím porušil protokol i politické dohody.
Išlo o prvý takýto kontakt od konca 70. rokov. Čínske ministerstvo zahraničia proti telefonátu protestovalo a vyzvalo USA na pokračovanie v politike jednej Číny. Tú Washington praktizuje od roku 1979, keď USA prerušili oficiálne diplomatické vzťahy s Taiwanom. Biely dom vzápätí oznámil, že na doterajšom postoji USA sa Trumpovým telefonátom nič nemení.
Vzťahy medzi Čínou a USA sú momentálne zložité a situácia sa zrejme v dohľadnom čase nezmení. Kandidát na funkciu ministra zahraničných vecí v Trumpovej vláde, Rex Tillerson, totiž napr. v stredu vyhlásil, že USA by mali Číne vyslať jasný signál o neprípustnosti jej konania na sporných ostrovoch v Juhočínskom mori.
Za protizákonnú označil aj výstavbu umelých ostrovov v oblasti a prirovnal ju k obsadeniu územia iného štátu. Peking na Tillersonovu kritiku reagoval tvrdením, že Čína postupuje v súlade so zákonom a v rámci svojej územnej suverenity.