„Mexiko využívalo USA dostatočne dlhý čas. Masívny obchodný deficit a malá pomoc na veľmi slabej hranici sa musia zmeniť teraz!“ napísal Trump na Twitteri, deň po tom, čo mexický prezident Enrique Peňa Nieto zrušil svoju na budúci utorok dohodnutú cestu do Washingtonu. Trump dal totiž predtým jasne najavo, že rokovať chce najmä o mexickom financovaní hraničnej bariéry, na čo Peňa Nieto zopakoval svoj odmietavý postoj: „Mexiko nebude platiť za žiaden múr. Ľutujem a odsudzujem rozhodnutie Spojených štátov pokračovať vo výstavbe niečoho, čo nás rozdeľuje, namiesto toho, aby nás spájalo.“ Americký prezident ľútosť nad zmarenou schôdzkou neprejavil. "Ak Mexiko nie je ochotné zaplatiť za naliehavo potrebný múr, potom bude lepšie nadchádzajúce stretnutie zrušiť,“ odkázal.
Podľa Julie Weiseovej, profesorky z Oregonskej univerzity, bolo nereálne očakávať od Peňa Nietu, že od Trumpa prijme účet za múr. Pre Mexičanov totiž ide o národnú hrdosť a dôstojnosť. „Opozícia nadšene tlieskala rozhodnutiu prezidenta necestovať do Washingtonu. Zdá sa, že jediná vec, ktorá zjednocuje mexických politikov naprieč spektrom, je nenávisť k Trumpovi,“ povedala pre Pravdu. Weiseová pripomína, že aj keď pre Mexiko sú USA hospodárskym partnerom číslo jeden, vzťahy buduje aj s inými krajinami, najmä v Ázii, kam môže obrátiť svoju pozornosť.
Trump tento týždeň vydal exekutívny príkaz na postavenie múru na južnej hranici, ktorý má podľa neho zabrániť prílevu nelegálnych migrantov do USA. Má ísť o predĺženie už stojacej bariéry, ktorá je dnes asi tisíc kilometrov dlhá, na celú 3¤200-kilometrovú hranicu. Nebude to lacná záležitosť. Sám Trump náklady na výstavbu odhadol na 12–15 miliárd dolárov, podľa denníka Washington Post by však mohli byť až o desať miliárd vyššie.
Monštruóznu stavbu spochybňujú aj mnohí experti v USA. „Múr je technicky komplikovaný, strategicky zbytočný, veľmi drahý a symbolicky ťažko pochopiteľný v čase, keď neregulárna migrácia v skutočnosti klesá,“ povedal pre Pravdu Tony Payan, odborník na Mexiko z Riceovej univerzity, podľa ktorého v USA síce ilegálne žijú milióny Mexičanov, v posledných rokoch sa ich však viac vracia do vlasti, než koľko nových imigrantov prichádza.
„História ukazuje, že múry nefungujú a nakoniec skončia ako historické ruiny,“ upozorňuje Payan, podľa ktorého jediný význam, aký bariéra na mexickej hranici môže mať, je, že upokojí tých Američanov, čo sa obávajú konkurencie v čoraz globálnejšom svete. „Mexiko bude musieť žiť s múrom. Američania zaplatia za tento nákladný projekt a jeho údržbu, ktorá v priebehu času bude stáť viac ako samotný múr. A Mexiko môže byť potrestané za to, že múr odmieta financovať,“ predpovedá expert z Riceovej univerzity. „Trump praktizuje nový druh politiky, založený na politike šikanovania vo veľkom meradle, a Mexiko je preň ľahkou korisťou,“ dodáva.
Biely dom už naznačil, ako chce z Mexika vydolovať peniaze na múr. Jedným zo zvažovaných spôsobov je podľa jeho hovorcu Seana Spicera uvalenie dvadsaťpercentného cla na dovoz z Mexika. „Týmto spôsobom môžeme získať desať miliárd (dolárov) ročne. Už len vďaka tomuto mechanizmu poľahky zaplatíme za múr,“ zdôraznil. Trumpov tím skúmal aj možné zdanenia platieb, ktoré Mexičania žijúci v USA posielajú domov, čo je asi 25 miliárd dolárov ročne, toto opatrenie by však mohli imigranti obísť, keď začnú peniaze cez hranice voziť v hotovosti.
Zaviesť vysoké clá na mexický dovoz nebude jednoduché. USA sú viazané radom dohôd, jednak na základe členstva vo Svetovej obchodnej organizácii, a tiež na základe dohody o Severoamerickej zóne voľného obchodu (NAFTA) medzi USA, Kanadou a Mexikom. Pravda, Trump chce dohodu NAFTA vypovedať a namiesto nej dojednať bilaterálne zmluvy.
Šéf mexickej diplomacie Luis Videgaray Caso už Američanov upozornil, že to aj tak budú oni, kto na uvalení vysokého cla prerobí. „Zdanenie dovozu mexického tovaru do USA nedonúti Mexiko platiť za múr, to urobí americký spotrebiteľ, ktorý bude viac platiť za avokádo, práčky a televízie,“ vyhlásil minister.
Spojené štáty vlani do Mexika vyviezli tovar alebo služby v hodnote 212 miliárd dolárov, kým hodnota mexického exportu bola 270 miliárd dolárov. Z Mexika mieri približne 80 percent všetkého exportu práve do Spojených štátov.
Ekonomiky oboch krajín sú však do takej miery prepojené, že zvažované reštriktívne opatrenie by malo svoje obete aj na americkom trhu práce, upozorňuje Miguel Levario, expert z Texaskej technickej univerzity. „Uťatím obchodných vzťahov s Mexikom by americké hospodárstvo, predovšetkým v Texase a Kalifornii, bolestivo utrpelo. Spojené štáty by mohli prísť až o päť miliónov pracovných miest. Každé tridsiate pracovné miesto v USA totiž závisí od hospodárskych vzťahov s Mexikom,“ zdôraznil Levario pre Pravdu.