„Nebolo by správne robiť predčasné závery či znepokojovať sa nad americkou blízkovýchodnou politikou vedenou Trumpom,“ upozornil Sísí ešte v čase, keď sa v USA lámal „predvolebný chlieb“. Zároveň pre portugalskú agentúru LUCA pripomenul známu skúsenosť, podľa ktorej „je obrovský rozdiel medzi slovami vypovedanými človekom v predvolebnej kampani a tým, čo urobí, keď sa ujme funkcie“.
Sísího upozornenie sa napokon ukázalo ako presné. Napríklad v prípade kontroverzného rozhodnutia Trumpa dočasne zastaviť vstup občanov siedmich arabských krajín (Irak, Irán, Líbya, Somálsko, Sýria, Sudán, Jemen) v snahe „skvalitniť kontrolu“ ľudí cestujúcich do USA z oblastí, v ktorých majú alebo môžu mať zázemie islamskí teroristi.
Medzi spomínaným siedmimi krajinami „na zozname“ však nie sú Egypt ani Saudská Arábia. Pritom saudské korene malo 15 z 19 teroristov pri útoku z 11. septembra 2001 a občanom Saudskej Arábie bol aj Usama bin Ládin, zakladateľ teroristickej siete Al-Kajdá. A Rijád aj dnes nešetrí podporou islamských radikálov napríklad v Sýrii, Jemene či v Iraku.
Na druhej strane Káhira nie celkom úspešne zápasí z islamskými radikálmi napojenými na teroristický tzv. Islamský štát. Trump však v telefonickom rozhovore z 23. januára Sísího iba ubezpečil, že si váži úsilie Káhiry vo „vojne proti terorizmu“.
Aj preto budú pokračovať miliardové vojenské dodávky americkej výzbroje egyptskej armáde. Nie všetko však ide podľa plánu. Izraelský protiraketový systém Železná kupola musel napríklad v stredu čeliť raketovému útoku islamských radikálov stále operujúcich na egyptskom Sinajskom polostrove, ktorého cieľom bolo izraelské letovisko Ejlat.
Dôvody pre Trumpove „výnimky“ v zozname možno hľadať napríklad o. i. v stretnutí Sísího z 19. septembra 2016 na pôde VZ OSN. Vtedy ešte americký prezidentský kandidát Sísímu jasne povedal: „Vážim si moslimov, ktorí sú za mier, a ak ma zvolia za prezidenta, tak Amerika bude spoľahlivým priateľom Egypta.“
V reakcii na stretnutie Trumpov predvolebný štáb v oficiálnom vyhlásení konštatoval: „Sísí je príkladom spojenca v boji proti teroristom a radikálnemu islamu.“ A tak má dnes egyptský prezident už vo vrecku pozvanie do Washingtonu a platí to aj opačne pre Trumpa.
Vzťahy administratívy bývalého prezidenta USA Baracka Obamu s terajším egyptským vedením boli napäté. V roku 2011 nechala zvrhnúť dlhoročného prezidenta Husního Mubaraka, čím umožnila nástup radikálom z Islamského bratstva dostať sa dočasne k moci. Americkí vládni demokrati mlčali aj vtedy, keď egyptskí generáli uskutočnil vojenský puč a zvrhli legálne zvoleného prezidenta Muhameda Mursího, vládu a mimo zákona postavili Moslimské bratstvo. Podľa tiež logiky: radšej násilná zmena režimu ako vláda islamských radikálov.
Sísího Egyptu s Američanmi za chrbtom však rastú ambície stať sa opäť veľmocou v oblasti. Ako najnovšie upozornil portál France24, „egyptský líder hodil rukavicu arabským partnerom, predovšetkým Saudskej Arábii, keď sa oficiálne pridal na stranu sýrskeho prezidenta Bašára Asada a urobil z krajiny satelit Ruska“. Pragmatik Sísí by vraj rád vytĺkol kapitál z premien na medzinárodnej scéne spojených s výmenou v Bielom dome, v ktorom sa ocitol podľa kritikov Trumpa „putinofil“. „Rovnako ako Putin aj Trump je známym stúpencom tvrdej politiky proti radikálnym hnutiam,“ sumarizuje France24.