Ako informoval nemecký denník na svojej webovej stránke, o prípade Deniza Yücela bola informovaná aj nemecká kancelárka Angela Merkelová. Tá v reakcii uviedla, že správa o uvalení väzby na novinára je sklamaním. Rozhodnutie súdu označila za „prehnane tvrdé“, pretože novinár sa sám vydal do rúk spravodlivosti a plne spolupracoval s vyšetrovateľmi.
Nemecký novinár tureckého pôvodu Deniz Yücel sa 14. februára dostavil na policajnú stanicu v Istanbule po tom, ako polícia po ňom začala pátrať v súvislosti s jeho článkami o počítačových útokoch, ktorých výsledkom bol únik e-mailov tureckého ministra energetiky Berata Albayraka, zaťa tureckého prezidenta Recepa Tayyipa Erdogana.
Obvinený z podporovania terorizmu
Obsah Albayrakových e-mailov bol zverejnený vlani v septembri. Odhalil sa vďaka nim politický tlak, ktorý turecká vláda vyvíja na turecké médiá, ako aj stratégie využívané na manipulovanie verejnej mienky na sociálnych sieťach.
Podľa Die Welt je Yücel obvinený z členstva v teroristickej organizácii, zneužívania údajov a teroristickej propagandy. Novinárovi advokáti sa proti pondelkovému verdiktu súdu mienia odvolať.
Úrad nemeckej kancelárky v súvislosti s týmto prípadom vyjadril nádej, že turecká justícia bude pri jeho posudzovaní brať do úvahy dôležitosť slobody slova pre každú demokratickú spoločnosť. Spresnil tiež, že verí v Yücelovo skoré prepustenie na slobodu.
Nemecko je pobúrené
Na stranu zadržiavaného novinára sa postavilo aj 170 poslancov nemeckého parlamentu, ktorí otvoreným listom žiadajú Yücelovo oslobodenie.
Vzťahy medzi Berlínom a Ankarou sa v posledných mesiacoch zhoršili, čo súvisí najmä s kritikou represií, ku ktorým turecká vláda pristúpila v dôsledku neúspešného pokusu o vojenský prevrat z júla minulého roku. Turecké úrady totiž pre podozrenie zo sympatizovania s hnutím exilového duchovného Fethullaha Gülena zadržali viac ako 43 000 osôb. Viac ako 100 000 ľudí z polície, justície či školstva bolo pre podozrenie z napojenia na Gülenovo hnutie prepustených zo zamestnania alebo preradených.
Turecké úrady v uplynulých mesiacoch uväznili alebo vyhostili viacero zahraničných novinárov: napríklad Roba Nordlanda z denníka New York Times, Diona Nissenbauma píšuceho pre Wall Street Journal či Oliviera Bertranda, ktorý v Turecku písal pre spravodajský portál Les Jours.
Ako informoval francúzsky spravodajský portál Les Échos, turecké úrady od júlového pokusu o prevrat bez rozhodnutia súdu zadržali a vzali do väzby viac ako sto novinárov, zakázali činnosť 170 médiám a anulovali 775 novinárskych akreditácií. Yücel je prvým perzekvovaným novinárom z Nemecka.
V Nemecku demonštrovali
Demonštrácia za prepustenie v Turecku uväzneného novinára Deniza Yücela sa uskutočnila pred tureckou ambasádou v Berlíne. Na transparentoch prítomných nechýbali slogany volajúce po prepustení všetkých väznených novinárov v krajine polmesiaca.
Ešte predtým smerovala ulicami nemeckej metropoly kolóna asi 100 motorových vozidiel a 19 bicyklov, účastníci akcie chceli týmto spôsobom vyjadriť rovnaké želanie ako demonštranti pred ambasádou. Stalo sa tak na podnet iniciatívy #FreeDeniz, ktorá vyzvala na „autokorzá“ v desiatich nemeckých mestách, napríklad v Kolíne nad Rýnom alebo Lipsku.
Jedným z rečníkov na mítingu v Berlíne bol líder nemeckých Zelených, politik tureckého pôvodu Cem Özdemir, ktorý požadoval prepustenie tak novinárov, ako aj iných osobností zasadzujúcich sa za demokraciu v Turecku spoza mreží.
Vyšetrujúci sudca v Istanbule v pondelok večer po 13-dňovom zadržiavaní v policajnej cele rozhodol o uvalení vyšetrovacej väzby na spomínaného novinára-spravodajcu nemeckého periodika Die Welt, a to kvôli údajnej propagácii terorizmu a podnecovaniu k nenávisti.
Nemecký minister zahraničných vecí Sigmar Gabriel si v tejto veci predvolal v utorok tureckého veľvyslanca v Berlíne.
Šéf nemeckej diplomacie následne pripustil, že prípad značne zaťažuje bilaterálne vzťahy, ktoré stoja pred jednou z najväčších skúšok súčasnosti.
Kauzou by sa na budúci týždeň mal zaoberať aj Spolkový snem (Bundestag).