Zopakoval tiež, že sa vláda rozhodla predĺžiť krízový stav vyhlásený kvôli údajnému ohrozeniu masovou migráciou. Platiť bude až do 7. septembra 2017.
Testovací desaťkilometrový úsek druhého radu plotu na hranici so Srbskom podľa Lázára preukázal „pôsobivú“ účinnosť pri zabráňovaní migrantom vo vstupe do Maďarska. Elektrický plot má vo výbave tepelné senzory, kamery a reproduktory, ktoré na hranici upozorňujú v angličtine, arabčine a jazyku farsí.
Plot začali stavať tento týždeň. Na jeho budovanie sa bude podľa Lázára celkom podieľať okolo 700 maďarských väzňov. Po dostavbe bude 150 kilometrov dlhý a vláda naň uvoľnila 38 miliárd forintov (123 miliónov eur).
Predĺženie krízového stavu umožní okrem iného polícii a armáde naďalej pomáhať pri ochrane hraníc. „Vláda sa domnieva, že Maďarsku naďalej hrozí nebezpečenstvo,“ zdôvodnil Lázár rozhodnutie konzervatívneho kabinetu strany Fidesz. „Na Balkáne uviazlo okolo 800-tisíc migrantov, ktorí nemôžu späť do Turecka, ani ďalej do Európy,“ vysvetlil.
Premiér Viktor Orbán v minulosti niekoľkokrát povedal, že vláda očakáva, že by sa tento rok mohla opakovať situácia z roku 2015, kedy cez Maďarsko prúdili do strednej Európy státisíce utečencov a migrantov prevažne z Blízkeho východu. Vo vstupe do krajiny sa im vtedy Budapešť snažila zabrániť výstavbou prvého ostnatého plota na južnej hranici. Trasu takzvanej balkánskej cesty tým Maďari odklonili a migranti naďalej do Rakúska a Nemecka putovali cez Chorvátsko a Slovinsko. Pred rokom sa ale balkánska cesta úplne uzavrela.
Za svoje protiimigračné opatrenia si Maďarsko vyslúžilo kritiku od organizácií na ochranu ľudských práv i Európskej únie. Pobúrenie naposledy vyvolal návrh umiestňovať všetkých žiadateľov o azyl do táborov z obytných kontajnerov postavených priamo na hraniciach, a to až do doby, než sa rozhodne o ich prípade.