Aký je možný vývoj na východe Ukrajiny?
Konflikt nie je zamrznutý, a zrejme ani nebude, pokiaľ sa nezačne normálny dialóg medzi separatistami a Kyjevom. Toto je požiadavka Moskvy. Rusi vytrvalo hovoria, že ak sa nenaštartuje tento dialóg, nie sú ochotní plniť ostatné dohody z Minska, ako je napríklad odovzdávanie kontroly na hraniciach Ukrajine. Vidíme, že Kyjev nechce ísť do diskusie so separatistami, takže obe strany manévrujú okolo frontovej línie. Dialo sa to pri Debaľceve aj pri Avdijivke, kde sa viedli ťažké boje.
Prečo je v Kyjeve neochota na dialóg s povstalcami?
Vyplýva to z vnútropolitickej situácie. Žiadna politická strana nechce nadviazať dialóg, alebo nemôže; minské dohody sú na Ukrajine veľmi nepopulárne, lebo vznikli pod diktátom Moskvy. Zároveň vládna koalícia je krehká.
Treba vážne chápať napríklad obavy Poľska, že sa to môže skončiť anexiou, ako bol prípad Krymu?
Takéto hodnotenie môže byť napríklad reakciou na rozhodnutie Ruska uznávať osobné doklady, ktoré vydali separatistické republiky. Rusi zdôraznili, že ide o humanitárny krok. Dá sa to pochopiť, pretože život na východe Ukrajiny sa nezastavil – uzatvárajú sa sobáše, rodia sa deti a mnohým ľuďom sa skončila platnosť dokumentov. Potrebujú mať doklady. Nie je to jasné porušenie minských dohôd, ale istotne to neslúži na upokojenie situácie, pričom niekto to môže vnímať tak, že Rusko pripravuje anexiu. Na opačnej strane, keby Moskva chcela zabrať región Donbasu, urobila by to už a rýchlo ako s Krymom.
Špekuluje sa o zblížení USA s Ruskom. Existuje v kyjevských kruhoch obava, že by nový šéf Bieleho domu mohol takpovediac hodiť Ukrajinu za hlavu v rámci nejakého politického kšeftu s ruským prezidentom Vladimirom Putinom?
Medzi politikmi v Kyjeve nastala mierna panika, keď Trump vyhral prezidentské voľby. Pred voľbami rátali s víťazstvom jeho protikandidátky Hillary Clintonovej. Ukrajinská diplomacia sa však okamžite snažila dostať do blízkosti Trumpových ľudí. Nazdávam sa, že Kyjevu sa darí dosiahnuť to, aby Američania nemenili svoj postoj k Ukrajine. Možno sa Putin chcel dohodnúť s Trumpom, ale podľa mňa to platí skôr o Sýrii. Nedokážem si totiž predstaviť, že by akýkoľvek prezident USA, vrátane nového šéfa Bieleho domu, uznal anexiu Krymu.
Prečo?
Trump ako prezidentský kandidát to mohol povedať. V predvolebnej kampani išiel proti americkým elitám. Veď aj vyhlásil, že ideme urobiť revolúciu vo Washingtone (podobne ako Barack Obama). Lenže už ako šéf Bieleho domu to zjavne nespraví – ak Američania chcú ďalej hrať prím v globálnej politike, tak prezident Trump si nemôže dovoliť tolerovať, že Rusko zaberie časť susedného štátu. Poprel by dlhodobé hodnoty Spojených štátov v zahraničnej politike a zároveň by išiel do konfliktu s väčšinou elít. Ich podporu zase potrebuje, aby presadil zmeny v rámci svojho programu Amerika na prvom mieste.
Ukrajinské hlavné slovo v konflikte v Donbase patrí prezidentovi Petrovi Porošenkovi. Považujú ho obyvatelia za spoľahlivého lídra?
Sú z neho hlavne rozčarovaní, ale podľa prieskumov zostáva jedným z najobľúbenejších politikov na Ukrajine. Treba však zobrať do úvahy, že až 40–45 percent Ukrajincov hovorí, že nemajú koho voliť. Miera popularity politikov je celkovo nízka, ale Porošenkovi to stačí, aby bol medzi špičkou, čo pramení z toho, že mnohí nevidia zatiaľ alternatívu. Expremiérka Julija Tymošenková je síce na prvom mieste, ale má podporu iba zhruba 13–14 percent opýtaných, Porošenko za ňou má približne 11 či 12 percent. Ostatní majú ešte menej. Porošenko vyhral prezidentské voľby na jar 2014 vďaka sľubu, že ukončí vojnu. Musí však kolísať medzi snahou pokojne vyriešiť konflikt a vojenskými krokmi, pretože časť Ukrajincov si želá porážku separatistov prostredníctvom zbraní.
Prečo Ukrajinci tvrdia, že nemajú koho voliť, respektíve prečo mnohých Porošenko sklamal?
Sociálno-ekonomická situácia sa od Majdanu nezlepšila. Naopak, zhoršila sa. Ukrajinci sú z toho frustrovaní. Hospodárstvu sa už síce trochu lepšie darí ako v minulom roku, ale ľudia to ešte dosť dobre necítia. Ďalšia vec je, že obyvatelia vidia, že Porošenko má blízko k svojmu zvrhnutému predchodcovi Viktorovi Janukovyčovi. Snaží sa posilniť si moc na úkor ostatných. Robí to, samozrejme, jemnejším spôsobom ako Janukovyč. Krok za krokom. V roku 2019 bude Porošenko obhajovať prezidentskú funkciu. Dá sa očakávať, že sa bude snažiť zlepšiť sociálno-ekonomické pomery a zároveň znížiť vplyv opozície a oligarchov voči nemu. Konsolidácia moci ale nie je pekný proces, Porošenkova cesta vedie cez kontrolu "silovikov“, médií a udržanie spojencov občas silou či peniazmi.
Prečo sa situácia nezlepšila?
Ukrajinská ekonomika utrpela v prvom rade v dôsledkom straty ruského trhu. Štát zároveň začal prijímať hospodárske reformy. Zvýšili sa ceny plynu a elektriny. Bolo to však dôležité, lebo napríklad plynom sa plytvalo aj vo firmách, aj v domácnostiach. Tak či tak ľudia cítia zvýšené životné náklady.
Zahraniční odborníci tvrdia, že Ukrajina by mala ísť rýchlejším tempom reforiem.
Viacerí z týchto expertov neberú do úvahy politickú a sociálno-ekonomickú situáciu. Západ si myslel, že Majdan je dôkazom, že Ukrajinci sú pripravení na akékoľvek zmeny. Lenže revolučné dianie v Kyjeve bol v prvom rade vnútropolitický zápas. Niektorí západní experti nechápu ukrajinské pomery, jednoducho tam sa nedajú urobiť také reformy, ako napríklad Slovensko zažilo pred dvomi desaťročiami. Je predsa len úplne iná geopolitická situácia, zmenili sa aj globálne trhové podmienky. Viacero ekonomických zmien bolo na Ukrajine chaotických. Zlyhávala komunikácia vlády s občanmi, ktorí vlastne nechápali, prečo vláda prijíma také opatrenia. Ľudia cítia, že si uťahujú opasky, ale nevidia záruku, že za viac odvedených peňazí sa dočkajú lepšej budúcnosti.
Éra Janukovyča sa spájala s korupciou. Od Majdanu si ľud sľuboval opak.
Žiaľ, korupcia stále zasahuje vysoké poschodia ukrajinskej politiky. Podozrenia sa vzťahujú aj na Porošenka, ktorý sa nachádza vo veľkom konflikte záujmov. Je jediný, kto si vedel svoj biznis rozšíriť. Svoje firmy zapája do tendrov pri stavaní vojenských lodí, šepká sa o krokoch jeho blízkych v energetike. Aj keď oligarchovia sa finančne výrazne oslabili, éra korupcie pokračuje. Obyčajným Ukrajincom to kole oči, takže nejeden nadáva a poukazuje, že počas Janukovyča bolo možno lepšie.