Proces, ktorý predvlani odštartoval katalánsky parlament a na konci ktorého by mal byť tento autonómny región španielskeho kráľovstva samostatný, označili demonštranti za „ústavný prevrat“.
Účastníci tejto, podľa denníka ABC nezvyčajnej, akcie niesli španielske i katalánske vlajky a transparenty s heslami ako „Obnoviť slobodu, demokraciu a spolužitie“ alebo „Barcelona navždy španielska“.
Údaje o počte účastníkov sa rôznia. Podľa organizátora manifestácie Katalánskej občianskej spoločnosti (SCC) sa zišlo asi 15-tisíc ľudí. Mestská polícia počet demonštrantov odhadla na 6 500.
Katalánsky parlament, v ktorom majú väčšinu separatistické strany, v novembri 2015 schválil rezolúciu požadujúcu referendum o nezávislosti Katalánska. V ďalšej rezolúcii, z vlaňajšieho októbra, katalánski poslanci odhlasovali, že plebiscit o osamostatnení by sa mal konať najneskôr tento rok v septembri. Obe tieto rezolúcie neskôr anuloval španielsky ústavný súd.
Vláda v Madride snahy Katalánska o samostatnosť dlhodobo odmieta s tým, že to odporuje španielskej ústave.
Pred súdom už tiež stálo niekoľko katalánskych politikov kvôli hlasovaniu z roku 2014. Katalánskemu expremiérovi Arturovi Masovi tento mesiac katalánsky najvyšší súd zakázal na dva roky vykonávať politickú činnosť. Kratšie tresty dostali aj dve exministerky katalánskej vlády.
Masa a dve ministerky odsúdili za to, že v novembri 2014 ignorovali zákaz španielskeho ústavného súdu o referende a usporiadali v Katalánsku nezáväzné ľudové hlasovanie. V ňom sa pre nezávislosť vyslovilo asi 80 percent hlasujúcich, účasť ale predstavovala len zhruba 40 percent.
Podľa prieskumov sú Katalánci ohľadom odtrhnutia dlhodobo rozdelení zhruba pol napol. Mnohí sa sťažujú, že ich bohatý región, produkujúci zhruba pätinu španielskeho HDP, odvádza Madridu príliš veľa na daniach, bez toho aby sa mu vrátil zodpovedajúci podiel formou vládnych investícií.