Referendum zabezpečil jednokomorovému parlamentu tejto bývalej sovietskej republiky viac právomocí.
Ako píše agentúra DPA, všeobecne sa očakáva tesný súboj medzi Republikánskou stranou (RPA), disponujúcou parlamentnou väčšinou a vedenou prezidentom Seržom Sarkisjanom, a alianciou podnikateľa Gagika Carukjana Prekvitajúce Arménsko (BHK).
Favoritom konzervatívci
Konzervatívna Republikánska strana Arménska vychádza z parlamentných volieb ako víťaz už dlhé obdobie, avšak Carukjanova centristickejšie orientovaná aliancia sľubuje nový prístup k vládnutiu.
V roku 2015 hlasovali Arméni za ústavnú reformu, ktorá obmedzila kompetencie prezidenta a dala viac právomocí predsedovi vlády. Prezident je podľa tohto ústavného dodatku volený spomedzi nestraníckych kandidátov v parlamente, a nie v priamych voľbách, pričom jeho funkčné obdobie sa zároveň predlžuje z piatich na sedem rokov.
Taktický manéver?
Kritici ale tvrdia, že referendum o zmene ústavy bolo len taktickým manévrom na to, aby mohol Serž Sarkisjan zostať dlhšie pri moci. Za prezidenta bol zvolený v roku 2008 a mal by odstúpiť po vypršaní druhého funkčného obdobia v roku 2018.
Ak si však jeho Republikánska strana udrží parlamentnú väčšinu, mohol by Sarkisjan zostať vo vedúcej štátnickej funkcii aj naďalej, a to ako premiér – a podľa výsledkov referenda z roku 2015 s posilnenými právomocami.