Európska únia
Americký úder v Sýrii ukazuje potrebnú rozhodnosť proti barbarským chemickým útokom, myslí si predseda Európskej rady Donald Tusk. Uviedol to na twitteri v reakcii EÚ.
Tusk, ktorý riadi rokovanie prezidentov a premiérov európskej dvadsaťosmičky, doplnil, že EÚ a USA budú spolupracovať na ukončení brutality v Sýrii. Podľa šéfa Európskej komisie Jeana-Claudea Junckera USA Európsku úniu informovali, že útok bol ojedinelý a mal za cieľ zabrániť ďalšiemu využívaniu chemických zbraní.
„Je jasný rozdiel medzi vzdušnými údermi na vojenské ciele a použitím chemických zbraní voči civilnému obyvateľstvu,“ upozornil vo vyhlásení Juncker. Opakované použitie takýchto zbraní podľa neho nesmie zostať bez odpovede.
Podľa šéfa komisie by ale mali byť teraz zdvojnásobené snahy o ukončenie špirály násilia.
Juncker vo vyhlásení zopakoval stanovisko EÚ, že k trvalému mieru môže viesť len vierohodný politických prechod dohodnutý samotnými Sýrčanmi.
Hovorkyňa európskej diplomacie Maja Kocijančičová pripomenula, že už v pondelok sa štáty EÚ zhodli na názore nedosiahnutia trvalého mieru v Sýrii pod súčasným režimom. Jej šéfka Federica Mogheriniová bola v kontakte so splnomocnencom OSN pre Sýriu Staffanom de Misturom. „Podporujeme proces sprostredkovaný OSN a budeme tak robiť aj ďalej,“ povedal Kocijančičová. Zmienila sa tiež o tom, že od piatkového rána diplomati kvôli sýrskemu dianiu vedú „intenzívne rozhovory“.
Francúzsko a Nemecko
Francúzsky prezident François Hollande a nemecká kancelárka Angela Merkelová v spoločnom vyhlásení uviedli, že Paríž aj Berlín sa budú naďalej prostredníctvom OSN usilovať o mierové riešenie sýrskej krízy.
Obaja štátnici spolu telefonovali. „Za súčasný vývoj situácie nesie zodpovednosť sýrsky prezident Bašár Asad,“ uviedli Hollande a Merkelová v komuniké.
Hollande podľa agentúry Reuters tiež uviedol, že Francúzsko žiadalo o americký zásah už pri predchádzajúcom chemickom útoku v roku 2013. Pri vtedajšom útoku v oblasti Ghúta juhovýchodne od Damasku zahynulo podľa opozície až 1700 ľudí. Útok ohlásila opozícia, vláda ho poprela a zodpovednosť pripísala povstalcom. Podľa USA vykonala útok sýrska vláda, podľa Ruska nie.
Francúzsko
Šéf francúzskej diplomacie Jean-Marc Ayrault povedal, že americký úder v Sýrii je varovaním zločinnému režimu. „Počas noci ma o (americkom zásahu) informoval americký minister zahraničia Rex Tillerson,“ povedal Ayrault. „Použitie chemických zbraní je desivé a malo by byť potrestané ako vojnový zločin“. Ayrault vyzval na posilnenie americkej vojenskej úlohy v Sýrii. Rusko aj Irán podľa neho musia pochopiť, že podporovať sýrskeho prezidenta Bašára Asada „nedáva žiadny zmysel“. Francúzsko si neželá konfrontáciu s týmito dvoma krajinami, povedal minister.
Nemecko
Americký úder v Sýrii je pochopiteľný, povedal nemecký minister zahraničia Sigmar Gabriel v reakcii na americké bombardovanie sýrskej leteckej základne Šajrát. „Bolo takmer neznesiteľné vidieť, ako je Bezpečnostná rada OSN neschopná jasne a jednoznačne reagovať na barbarský čin použitia chemických zbraní proti nevinnému sýrskemu ľudu,“ povedal počas návštevy Mali Gabriel. Vyzval k tomu, aby OSN teraz „celým srdcom“ usilovala o politické riešenie občianskej vojny v Sýrii.
Rusko
Ruská vláda kategoricky odmietla možnú účasť Ruska na chemickom útoku; podľa vyhlásenia ruského ministerstva zahraničia ruské vzdušné sily „nepodnikli žiadne útoky nad mestom Chán Šajchún v provincii Idlib“. Moskva navyše tvrdí, že chemická látka zrejme unikla pri explózii chemického skladu rebelov, ktorý bombardovali sýrske vládne lietadlá.
Veľká Británia
Britský vyslanec pri OSN Matthew Rycroft: „Toto je jasný vojnový zločin. Apelujem na členov Bezpečnostnej rady OSN, ktorí už predtým použili právo veta na obranu neospravedlniteľného, aby zmenili svoj kurz.“ Ide o odkaz na Rusko a Čínu, ktoré tento rok vo februári vetovali sankcie voči sýrskemu režimu za údajné použitia chemických zbraní v bojoch v Sýrii.
Britská vláda vyjadrila podporu americkému úderu na leteckú základňu sýrskeho režimu, podľa nej je akcia „adekvátnou odpoveďou na barbarský chemický útok“ v meste Chán Šajchún. Zmyslom amerického zásahu je odstrašiť sýrsku vládu od ďalších podobných útokov, uviedol hovorca Downing Street.
Britský minister obrany Michael Fallon neskôr dodal, že americký úder nie je začiatkom novej vojenskej kampane. „Zásah bol obmedzený na jednu základňu, bol úplne primeraný,“ povedal Fallon. Zopakoval, že jeho cieľom bolo odradiť sýrsky režim od ďalších útokov chemickými zbraňami. „Takže my (úder USA) nevnímame ako začiatok ďalšej vojenskej kampane,“ uviedol minister.
Spojené štáty podľa neho Britániu nepožiadali, aby sa na údere podieľala. „Bola to operácia Spojených štátov, ale rád by som opäť zdôraznil, že ju plne podporujeme,“ dodal Fallon.
„Nebola to záležitosť koalície, ktorá v Sýrii a Iraku bojuje proti Islamskému štátu,“ vyhlásil Fallon. Akcia bola podľa neho starostlivo naplánovaná tak, aby sa nedotkla Rusov pôsobiacich v tomto objekte.
V rozhovore s BBC potom Fallon dodal, že americký minister obrany James Mattis sa s ním pred americkým zásahom radil o tom, či je sýrska vláda za chemický útok skutočne zodpovedná.
Turecko
Turecký prezident Recep Tayyip Erdogan dúfa, že útok je len začiatok. Na ochranu sýrskych občanov je podľa neho potrebné prijať ešte ďalšie kroky. Hovorca Erdoganovej kancelárie už predtým povedal, že zničenie základne je dôležitý krok, ktorý sýrskej vláde ukáže, že jej útoky nezostanú bez odozvy.
Erdogan neskôr povedal, že dúfa, že útok na základňu je len prvým krokom a že budú nasledovať ďalšie akcie, ktoré ochránia Sýrčanov. Ukázala sa podľa neho oprávnenosť požiadavky Ankary na vytvorenie bezpečných zón v Sýrii. „Vítam tento konkrétny a pozitívny krok. Je dostatočný? Myslím, že nie. Aby sme dosiahli preukázateľných výsledkov, je potrebné zabezpečiť ochranu utláčaných sýrskych občanov,“ povedal Erdogan.
Aj keď je útok na základňu Šajrát pozitívny čin, podľa Erdogana sám o sebe nestačí. Turecko stojí v sýrskom konflikte na strane oponentov sýrskeho režimu. „Vyhlásme v severnej Sýrii pri tureckej hranici bezpečnostnú zónu. Môžu mať 4 000 až 5 000 kilometrov štvorcových. Postavme tam domy a usaďme sýrskych občanov,“ povedal Erdogan k dlhodobej požiadavke Turecka na vytvorenie bezpečných zón.
Turecký vicepremiér Numan Kurtulmuş vo vysielaní tureckej televíznej stanice Fox TV vyhlásil, že medzinárodné spoločenstvo by malo zaujať tvrdý postoj voči „barbarstvu“ sýrskej vlády.
Domnieva sa preto, že medzinárodné spoločenstvo by malo vládu prezidenta Assada potrestať. Zároveň uviedol, že verí v zrýchlenie mierového procesu.
Bombardovanie leteckej základne tiež uvítalo turecké ministerstvo zahraničia s tým, že Turecko podnikne všetky kroky na to, aby sa sýrska vláda musela zodpovedať z chemického útoku.
Turecký minister zahraničia Mevlut Cavusoglu povedal, že bezpečné zóny sú v Sýrii teraz dôležitejšie ako kedykoľvek predtým. V krajine by podľa neho mala byť založená prechodná vláda, v ktorej by Assad nemal miesto. Pokiaľ bude Assad pokračovať v násilí na civilistoch a odmietne odísť dobrovoľne, mali by byť podľa Çavuşoglua podniknuté kroky, ktoré ho zbavia funkcie.
Cavusoglu tiež uviedol, že sa už spojil s nemeckým a francúzskym ministerstvom zahraničia a že už kontaktoval aj amerického ministra zahraničia Rexa Tillersona, rovnako ako ruského ministra zahraničia Sergeja Lavrova.
Slovensko
Vojenský zásah Slovensko vníma ako úsilie predísť ďalšiemu prípadnému použitiu chemických zbraní v budúcnosti. Vyplýva to z piatkových slov ministra zahraničných vecí a európskych záležitostí Miroslava Lajčáka.
„Zároveň chceme podčiarknuť, aké dôležité je zintenzívniť naše diplomatické úsilie a podporiť procesy, ktoré prebiehajú či už v New Yorku, Ženeve, Astane a inde, aby sme našli politické riešenie sýrskeho konfliktu a aby sme zastavili utrpenie nevinných ľudí,“ povedal Lajčák.
Podľa šéfa slovenskej diplomacie je nespochybniteľné, že v Sýrii došlo v uplynulých dňoch k použitiu chemických zbraní, ktoré spôsobili utrpenie a smrť desiatok nevinných ľudí vrátane detí.
„A v tomto kontexte vnímame zásah, ktorý vykonali USA na vojenskú infraštruktúru pod kontrolou sýrskeho režimu ako úsilie predísť ďalšiemu prípadnému použitiu chemických zbraní v budúcnosti,“ povedal minister.
Dodal, že použitie chemických zbraní je neprijateľné, je zakázané medzinárodnými konvenciami a je neospravedlniteľné aj z morálneho hľadiska.
„Zároveň s tým zdôrazňujeme, že riešenie konfliktu v Sýrii môže byť len politické, a preto apelujeme na všetkých aktérov, či už sú to členovia Bezpečnostnej rady OSN v New Yorku, či sú to účastníci ženevského procesu, alebo astanského procesu, aby zintenzívnili svoje úsilie, aby sme našli takéto riešenie. Chceme vidieť aj Európsku úniu ako vážneho a vplyvného hráča pri hľadaní takéhoto mierového politického riešenia,“ uzavrel Lajčák.
Najsilnejšia opozičná slovenských strana Sloboda a solidarita vo vyhlásení uviedla, že americký úder situáciu v Sýrii nezlepší.
Rakúsko
Pochopenie pre americký zásah vyjadril rakúsky minister zahraničia Sebastian Kurz. „Chápeme vojenský zásah na letisko aj ako preventívne opatrenie na zabránenie útokom jedovatými látkami v budúcnosti,“ povedal Kurz prostredníctvom svojho hovorcu. Tiež poukázal na úlohu OSN. „Aj keď chápeme motiváciu USA, je zodpovednosťou Bezpečnostnej rady OSN, aby také opatrenia schvaľovala a uskutočňovala,“ povedal.
Česko
Minister zahraničia Lubomír Zaorálek oznámil možnosť stiahnutia českej veľvyslankyne v Damasku Evy Filipi akby sa preukázalo, že za útok v provincii Idlib je zodpovedný režim prezidenta Asada. Premiér Bohuslav Sobotka je proti. Znamenalo by podľa neho len to, že by sme menej vedeli o tom, čo sa v Sýrii odohráva. „Česká vláda jednoznačne odsudzuje akékoľvek použitie chemických zbraní. Je to jednoznačné porušenie medzinárodného práva a medzinárodné spoločenstvo to nemôže nechať len tak,“ uviedol Sobotka, podľa ktorého Česko podporuje nezávislé vyšetrenie udalosti.
Poľsko
Poľská vláda podporila americký úder v Sýrii. „Spojené štáty sú zaiste garantom svetového mieru a poriadku. A sú situácie, keď je potrebné reagovať, situácie, keď je potrebné niečo podniknúť,“ povedal hovorca poľskej vlády v štátnej televízii TVP Info. Dodal, že svet bol svedkom zločinov sýrskeho režimu už v minulých rokoch, ale „nikto na ne neodpovedal“.
NATO
Režim prezidenta Assada nesie plnú zodpovednosť za posledný vývoj v Sýrii, uviedol generálny tajomník NATO Jens Stoltenberg. Vo vyhlásení zdôraznil, že použitie chemických zbraní je neprijateľné a nesmie zostať bez odpovede.
NATO podľa neho pokladá použitie chemických zbraní za ohrozenie medzinárodného mieru a bezpečnosti. Generálny tajomník aliancie doplnil, že aliancia podporuje všetky snahy smerujúce k dosiahnutiu mieru a politického riešenia v Sýrii.
Americkí politici
Republikáni a demokrati privítali a označili útok na leteckú základňu Šajrát za primeraný.
Mnohí z nich však uviedli, že by ďalšie kroky mali byť prerokované v Kongrese. Väčšina amerických politikov na zásah reagovala prostredníctvom twitteru.
„Nálety na Sýriu posielajú Ruskom podporovanému sýrskemu prezidentovi Assadovi jasný odkaz, že USA nebudú nečinne prizerať vraždeniu nevinných civilistov,“ napísal na twitteri republikánsky senátor John McCain.
Republikánsky senátor Marco Rubio, ktorý v Kongrese patrí skôr medzi zástancov intervencie, nálety takisto podporil. „Prezident Trump Asadovi a tým, ktorí ho podporujú, ukázal, že beztrestné páchanie vojnových zločinov je u konca,“ uviedol Rubio vo vyhlásení.
Republikánsky šéf Snemovne reprezentantov Paul Ryan americké nálety označil za „primerané a spravodlivé“ a dodal, že „vyriešenie dlhoročnej krízy v Sýrii je ťažkou úlohou, ale Asad sa musí zo svojich činov zodpovedať a tí, ktorí ho podporujú, musia byť presvedčení, aby svoju politiku zmenili.“
Republikánsky senátor Ted Cruz Trumpa priamo nepochválil a napísal všeobecnejšie stanovisko, že akékoľvek kroky v Sýrii musia byť odôvodnené bezpečnostnými záujmami Spojených štátov a je zvedavý, ako sa situácia bude ďalej vyvíjať.
Naopak republikánsky senátor Rand Paul, ktorý je odporcom intervencií, povedal, že nálet neurobí nič pre zlepšenie bezpečnosti Spojených štátov.
Predseda demokratickej menšiny v Senáte Chuck Schumer uviedol, že „je správne, aby Asad vedel, že keď spácha taká zverstvá, tak za to tiež zaplatí“. Schumer však zdôraznil, že všetky ďalšie kroky by Trump mal prerokovať s Kongresom.
Šéfka demokratov v Snemovni reprezentantov Nancy Pelosiová vyhlásila, že krok Spojených štátov je primeraný vzhľadom na to, že boli použité chemické zbrane. Akékoľvek zosilnenie vojenského zapojenia USA v Sýrii by však podľa nej mal schváliť Kongres.
Najvyššie postavený demokrat v Snemovni výboru pre tajné služby Adam Schiff v televízii MSNBC povedal, že „Trumpova administratíva v tomto prípade možno dostatočne nepremýšľala nad následkami svojho konania“ a nie je ochotná zmeniť postoj k Sýrii.
Najvyššie postavený demokrat v zahraničnom výbore Eliot Engel, ktorý v minulosti kritizoval postoj Baracka Obamu v sýrskej otázke, bombardovanie označil za „primeranú reakciu“ na chemický útok, ale podobne ako Schumer zdôraznil, že ďalšie vojenské kroky by mal odsúhlasiť Kongres.
Demokratická členka Snemovne reprezentantov Barbara Leeová, ktorá sa krátko po teroristických útokoch 11. septembra 2001 ako jediná členka Kongresu postavila proti schváleniu protiteroristickej vojenskej intervencie, na twitteri napísala, že by záležitosť mal prerokovať Kongres.
Tillerson
Americký minister zahraničných vecí Rex Tillerson obhajoval atak na základňu s tým, že išlo o primeranú odvetu za tohtotýždňový chemický útok sýrskych vládnych síl v provincii Idlib.
Obvinil pritom Rusko z toho, že nedokázalo zaistiť to, aby režim sýrskeho prezidenta Bašára Asada odovzdal medzinárodnému spoločenstvu všetky chemické zbrane, ako sa to malo stať na základe dohody z roku 2013.
Úrad sýrskeho prezidenta
USA sa podľa úradu sýrskeho prezidenta Bašára Asada nechali naivne uniesť falošnou propagandistickou kampaňou.
Vo vyhlásení úradu sýrskeho prezidenta sa tiež uvádza, že americký útok nebol podložený faktami.
Úrad označil americký útok za nezodpovedný a krátkozraký. Podľa neho táto americká „agresia“ len podporila rozhodnosť sýrskeho režimu zakročiť zvýšeným tempom proti „teroristom“. Za teroristov sýrska vláda zvyčajne označuje nielen teroristov z organizácií Fronta dobytia Sýrie či Islamský štát (IS), ale aj sýrsku povstaleckú opozíciu.
Čína
Čína v reakcii na americký úder v Sýrii vyzvala strany konfliktu, aby sa zdržali ďalšieho zhoršovania situácie. Peking zároveň podľa hovorkyne ministerstva zahraničia odsudzuje „použitie chemických zbraní akoukoľvek krajinou, organizáciou, jednotlivcom, nech sú okolnosti alebo úmysly akékoľvek“. Čína vyzýva všetky strany konfliktu k politickému riešeniu. Čínsky prezident Si Ťin-pching je práve na dvojdňovej návšteve v letovisku amerického prezidenta Donalda Trumpa na Floride.
Japonsko
Japonsko akciu Spojených štátov podporilo s tým, že ju ospravedlňuje utorňajší chemický útok v meste Chán Šajchún. Japonský premiér Šinzó Abe zdôraznil, že pri chemickom útoku zomrelo mnoho nevinných ľudí a reakcia USA je odôvodnená. „Japonsko podporuje americkú vládu v jej úsilí zabrániť šíreniu a používaniu chemických zbraní,“ uviedol Abe.
Izrael
Premiér Benjamin Netanjahu apeloval na medzinárodné spoločenstvo, aby „splnilo svoje záväzky z roku 2013 a definitívne a bezo zvyšku odstránilo tieto strašné zbrane zo Sýrie“.
Irán
Hovorca iránskeho ministerstva zahraničia Báhrám Ghasem odsúdil „akékoľvek použitie chemických zbraní“, ale vinu za útok pripisuje „teroristickým skupinám“, nie sýrskej vláde.