Prvú návštevu Trumpovho ministra, do ktorej ešte nedávno obe strany vkladali veľké očakávania, poznačil spor o Sýriu. Napriek tomu oboch ministrov na záver ich dlhých rokovaní Putin osobne prijal.
Nádeje Kremľa, že s Trumpovou administratívou bude mať menej konfrontačné vzťahy, sa asi rozplynuli minulý týždeň, keď nový americký prezident dal vypáliť rakety na Sýriu, spojenca Moskvy, aby režim Bašára Asada potrestal za použitie chemických zbraní, z ktorého ho obvinil.
Slovná prestrelka medzi Kremľom a Bielym domom nestíchla ani tesne pred rokovaním Tillersona s Lavrovom. Trump obvinil Putina, že chráni vojnového zločinca. "Ak by do toho Rusko nešlo a nepodporovalo toto zviera, tak by sme tu teraz nemali problém,“ povedal šéf Bieleho domu pre Fox Business Network.
Lavrovov námestník Sergej Riabkov reagoval bez servítky. „Primitívnosť a hulvátstvo sú charakteristické pre súčasnú rétoriku zaznievajúcu z Washingtonu. Dúfame, že sa to nestane podstatou americkej politiky,“ povedal pre agentúru RIA-Novosti.
Putin zase v rozhovore, ktorý ruská televízia vysielala v okamihoch, keď sa Lavrov práve chladne zvítal s americkým hosťom, Trumpovej administratíve vyčítal, že nahlodala dôveru medzi oboma krajinami viac ako prezident Barack Obama. „Miera dôvery v pracovnej rovine, najmä na vojenskej úrovni, sa nezvýšila, ale skôr poklesla,“ povedal Putin.
Tillerson ešte pred rozhovormi Moskve odkázal, aby prestala držať ochrannú ruku nad Asadovým režimom a vybrala si, či chce mať dobré vzťahy s Damaskom, alebo s Washingtonom. Lavrov a pred ním v televíznom rozhovore aj Putin však potvrdili, že spojenectvo so sýrskym prezidentom Rusko nemieni obetovať.
Šéf Kremľa znova obhajoval Damask, ktorý podľa neho s chemickým útokom z minulého týždňa nemá nič spoločné. Sýrske vládne sily pri nálete podľa neho zasiahli povstalecký sklad chemických zbraní, čím došlo k uvoľneniu jedovatej látky alebo bol tento incident zinscenovaný so zámerom zdiskreditovať sýrsku vládu.
Trump však pre Fox Business Network zopakoval svoje presvedčenie, že vinníkom je Asadov režim. "Nechystáme sa do Sýrie,“ vyhlásil. „Ale keď vidím ľudí používať hrozné, hrozné chemické zbrane… a vidím krásne deti, mŕtve v náručí svojho otca, alebo keď vidíte deti lapať po dychu, o život… keď som to videl, hneď som zavolal generálovi Mattisovi (ministrovi obrany),“ vysvetľoval šéf Bieleho domu svoje rozhodnutie poslať desiatky tomahawkov na leteckú základňu sýrskemu režimu.
Niekoľkohodinové rokovanie šéfov diplomacií sa začalo netradične ostro, bez obvyklých zdvorilostných úsmevov. Lavrov ešte počas úvodného fototermínu označil americký zásah v Sýrii za nezákonný a zdôraznil, že viac sa nesmie opakovať.
Foto: SITA/AP, Ivan Sekretarev
„Nebudem skrývať, že máme veľa otázok, s prihliadnutím na veľmi nejednoznačné a niekedy aj protichodné názory, ktoré zazneli z Washingtonu v celom spektre bilaterálnych a multilaterálnych záležitostí,“ povedal Lavrov. „A úplne nedávno sme boli svedkami mimoriadne znepokojujúcich akcií, keď bol podniknutý nezákonný útok proti Sýrii,“ dodal.
Tillerson začal v pokojnejšom tóne. Za cieľ označil akúsi inventarizáciu vzťahov: „Mali by sme ďalej spresniť oblasti spoločných cieľov, oblasti spoločných záujmov, aj keď naše taktické prístupy by mohli byť odlišné, a vyjasniť oblasti ostrého rozdielu, aby sme tak mohli lepšie pochopiť, prečo tieto rozdiely existujú a aké vyhliadky na zúženie týchto rozdielov môžu byť.“
V chladnom prijatí Tillersona, ktorý si ešte ako šéf ropnej spoločnosti vyslúžil od Putina Rad priateľstva, bolo cítiť sklamanie Moskvy z Trumpovej administratívy. „Ruskí predstavitelia verili, že Trump bude po svojom zvolení spojencom. Mysleli si, že sa zameria na otázky spoločného záujmu, ako je boj proti teroristickej organizácii Islamský štát a že bude ignorovať problémové oblasti, ako sú ľudské práva a situácia na Ukrajine,“ povedal pre Pravdu Gennady Rudkevich, expert na medzinárodné vzťahy zo Štátnej univerzity v Georgii.
„Namiesto toho prezident Trump vyslal zmiešané signály. Nekritizoval síce stav ľudských práv, ale bombardoval Sýriu. Nehovoril veľa o ruských aktivitách na Ukrajine, ale ani sa nepokúsil zrušiť sankcie proti Rusku prijaté pre tieto aktivity,“ dodal.
„V ruských médiách chválu na Trumpa nahradila buď opatrnosť alebo argument, že Trump je teraz pod kontrolou štátnej mašinérie. Niektorí Trumpovi predstavitelia, obzvlášť veľvyslankyňa v OSN Nikki Haleyová, kritizovali ruskú zahraničnú politiku veľmi dôrazne,“ pripomína Rudkevich. Aký ďalší postoj očakáva od Moskvy? „Rusko sa zrejme chystá dať Trumpovi ďalšiu šancu, ale je aj pripravené vrátiť sa ku konfliktným vzťahom, aké udržiavalo s prezidentom Obamom,“ konštatuje expert z Georgie.
Na americkej strane podľa neho niet jasnej zahraničnej politiky. „Kľúčové postavy – Tillerson, Haleyová, Kushner, Bannon, Mattis – majú veľmi odlišné zahraničnopolitické predstavy. Prezident Trump sám nemá skúsenosti, aby vytýčil jasnú cestu. To znamená, že v závislosti od toho, ktorý z vyššie uvedených predstaviteľov má v danom okamihu väčší vplyv, Amerika môže presadzovať rôzne politické kurzy. Prezident Trump sa tiež mohol poučiť o politických výhodách protiruskej zahraničnej politiky na základe pozitívnej reakcie amerických politikov a verejnosti na sýrsky letecký úder. To by mohlo negatívne ovplyvniť jeho ochotu dodržať svoje sľuby z kampane o užších vzťahoch s Ruskom,“ dodal Rudkevich.
Aj podľa Stephena Bittnera, profesora histórie na Sonomskej štátnej univerzite, postoj USA k Rusku pre rozpory v Trumpovom tíme ešte nemusí byť vykryštalizovaný. „Najnovšie napätie medzi USA a Ruskom bolo nečakané a pravdepodobne pochádza z napätia v Bielom dome medzi Trumpovou rodinou, Tillersonom a Haleyovou na jednej strane a osobami blízkymi Bannonovi na strane druhej,“ povedal pre Pravdu.
Bittner však v minulotýždňovom raketovom útoku USA v Sýrii vidí možný zlom. "Teraz sa už zdá, že Trumpova administratíva bude brániť niektoré základné idey vrátane základných ľudských práv, aj keď to vháňa Spojené štáty do ďalšieho konfliktu s Ruskom. V tomto ohľade nová prezidentská administratíva nie je taká odlišná od tej predchádzajúcej, čo môže priniesť úľavu pre Európanov, ktorí sa obávajú, že budú zovretí medzi agresívne Rusko a izolacionistickú a nacionalistickú Ameriku. Práve teraz sa aspoň nezdá, že by bolo veľa spoločných plôch medzi Putinom a Trumpom, dodal americký profesor.
Pôvodnú agentúrnu správu sme nahradili autorským článkom denníka Pravda.