Po sčítaní 99 percent hlasov majú priaznivci zmien 51,3 percenta. Z domácich hlasov je pritom sčítané už 99,99 hlasov a v zahraničí majú zástancovia ústavnej reformy výraznejšie prevahu, získali takmer šesťdesiat percent.
Národná volebná komisia potvrdila výsledky referenda. Podľa nej treba ešte sčítať približne 600 000 hlasov. Oficiálne výsledky budú zverejnené o 11 a 12 dní, uviedla komisia.
Podľa agentúry AP už v Istanbule búrlivo – ohňostrojmi – oslavujú aj Erdoganovi prívrženci, zatiaľ čo dve opozičné strany čiastkové výsledky spochybnili a žiadajú prepočítanie hlasov.
Výsledky volieb spochybnila aj prokurdská Ľudová demokratická strana (HDP). Podľa nej padá tieň na legitimitu volieb aj preto, že spolupredsedovia HDP sú vo väzení a že sa referendum konalo v čase platnosti výnimočného stavu. Ten bol v krajine vyhlásený po minuloročnom júlovom pokuse o puč. Odporcovia zmien zvíťazili okrem iného v troch najväčších tureckých mestách – Istanbule, Ankare a Izmire.
Volebná účasť dosiahla takmer 85 percent.
V Rize, rodnom meste úradujúceho prezidenta Recepa Tayyipa Erdogana, je výsledok podľa denníka Daily Sabah jednoznačný: 75,6 percenta voličov je za zmeny, 24,4 percenta s nimi nesúhlasí.
V priebehu nedele mohlo odovzdať svoje hlasy 55,3 milióna tureckých voličov. Turci, žijúci v zahraničí, mohli hlasovať počas dvojtýždňového obdobia, ktoré sa skončilo 9. apríla.
Turecký premiér: Jedná sa o veľmi významný úspech
Víťazstvo zástancov ústavných zmien v tureckom referende deklaroval už aj turecký premiér Binali Yildirim, ktorý sa im prihovoril z balkóna centrály svojej vládnej Strany spravodlivosti a rozvoja (AKP) v Ankare a povedal, že podľa neoficiálnych konečných výsledkov v referende zvíťazili.
Pri centrále AKP v Ankare sa zhromaždilo okolo 3000 ľudí, ktorí mávali tureckými vlajkami a volali na slávu prezidenta Recepa Tayyipa Erdogana, informovala agentúra AP.
Víťazstvo v dnešnom referende už medzičasom deklaroval aj Devlet Bahčeli, predseda tureckej opozičnej ultranacionalistickej Strany národného hnutia (MHP), ktorá v plebiscite podporovala Erdoganovu AKP.
„Naši ušľachtilí občania prišli k voľbám s obrovskou zrelosťou a svojou slobodnou vôľou súhlasili s prechodom (Turecka) k prezidentskému systému,“ povedal Bahčeli, ktorého citovala štátna agentúra Anadolu. „Jedná sa o veľmi významný úspech,“ uviedol ďalej líder MHP a odporcov v referende navrhovaných zmien vyzval, aby víťazstvo tábora Erdoganových prívržencov uznali.
Bahčeli dodal, že Turecko dnešnou voľbou odmietlo „nátlak, vydieranie a hrozby“, ktorými mu podľa jeho slov zvyšok sveta dával najavo, že si neželá úspech tureckého referenda o ústavných zmenách.
Turecký vicepremiér deklaroval víťazstvo zástancov ústavných zmien v referende
Výsledky tureckého referenda už za dostatočné pre víťazstvo zástancov ústavných zmien označil turecký vicepremiér Veysi Kaynak pričom uviedol, že budú dôležitým faktorom pre ďalšie rokovanie s Európskou úniou.
„V niektorých provinciách sme nedosiahli množstvo očakávaných podporných hlasov,“ povedal Kaynak z tureckej vládnucej Strany spravodlivosti a rozvoja (AKP). Ďalej však uviedol, že AKP bude brať na zreteľ aj množstvo odporcov ústavných zmien.
„Naša strana si chce získať srdcia všetkých občanov. To je našim cieľom,“ dodal Kaynak.
Opozícia tvrdí, že polícia bráni jej pozorovateľom v práci
V historickom referende o ústavných zmenách v Turecku bolo zrátaných oveľa menej hlasov, ako uvádza na svojej stránke štátna agentúra Anadolu. Agentúre DPA to dnes večer povedal Mehmet Hadimi Yakupoglu, zástupca opozičnej Republikánskej ľudovej strany (CHP) v ústrednej volebnej komisii, ktorý to označil za „manipulácie“.
Podpredseda CHP Erdal Aksünger podľa denníka Hurriyet avizoval, že jeho strana bude požadovať prepočítanie 37 percent hlasov odovzdaných v referende. Rovnako sa chce zachovať aj prokurdská opozičná Ľudovodemokratická strana (HDP)
Ústredná volebná komisia predtým oznámila, že akceptuje aj hlasovacie lístky a obálky, ktoré nemajú jej pečiatku. Stalo sa tak preto, že niektoré okresné volebné komisie odovzdali voličom neopečiatkované hlasovacie lístky a obálky.
Mustafa Akiš, poradca prezidenta Recepa Tayyipa Erdogana, novinárom v Ankare povedal, že očakáva víťazstvo prívržencov reformy ústavy. „Výsledok je vo všetkých ohľadoch legitímny a demokratický,“ uviedol. Tí, ktorí boli za alebo proti, mali podľa neho možnosť vyjadriť sa prostredníctvom médií a na stretnutiach s voličmi. „Myslím, že mali rovnaké príležitosti. Nevidel som žiadne nezrovnalosti,“ konštatoval.
Turecká najvyššia volebná komisia dnes oznámila, že bude možné sčítať aj hlasy na lístkoch bez oficiálneho pečiatky. Urobila tak po tom, čo sa mnoho voličov sťažovalo, že pečiatku dostali. Komisia na svojich stránkach uviedla, že hlasy budú považované za neplatné len vtedy, keď sa preukáže, že boli vhodené do urny podvodne.
Prieskumy boli tesné
Prieskumy verejnej mienky signalizovali tesný súboj stúpencov a odporcov reformy.
Podľa prezidenta Recepa Tayyipa Erdogana tieto zmeny zaistia Turecku politickú stabilitu, bezpečnosť a ekonomickú prosperitu. Kritici naopak hovoria o likvidácii tureckej demokracie, zavedení autokratického režimu a koncentrácii politickej moci v rukách Erdogana, ktorý v krajine vládne – najskôr ako premiér a potom prezident – už od roku 2003.
Referendum prebiehalo v podmienkach výnimočného stavu vyhláseného po pokuse o štátny prevrat z vlaňajšieho júla. Hlasovaniu predchádzala značne asymetrická kampaň, v ktorej jednoznačne dominoval Erdogan a jeho vládny tábor stúpencov zmien. Tí takmer úplne ovládli mediálny priestor a zaplavili krajinu svojimi plagátmi.
Odporcovia návrhov sa naopak stali terčom zastrašovania, fyzického násilia a svojvoľného väznenia. Samotný Erdogan obviňoval svojich kritikov zo snáh o destabilizáciu Turecka a zo spolčovania sa s teroristami, ktorí podľa neho stáli za vlaňajším pokusom o prevrat.
Voliči sa mali paušálne vyjadriť k 18 navrhovaným ústavným zmenám. Prezident má byť podľa nových pravidiel nielen hlavou štátu, ale aj vlády. Funkcia premiéra zanikne. Prezident, ktorý už nebude nadstranícky ako doteraz, dostane právomoc bez súhlasu parlamentu vydávať dekréty so silou zákona a získa aj výrazný vplyv na súdnictvo.
Turci žijúci v zahraničí, mohli hlasovať počas dvojtýždňového obdobia, ktoré sa skončilo 9. apríla. V konečnom súčte však hlasovalo len 47 percent (1,3 milióna) z takmer troch miliónov zahraničných Turkov oprávnených voliť. Hlasovacie lístky už previezli do Turecka, kde ich sčítajú spolu s ostatnými.