Kým jeho stúpenci v uliciach mávali vlajkami, odporcovia z okien protestovali búchaním do hrncov a panvíc. Rozhodovanie o prerode Turecka z parlamentnej republiky na prezidentskú rozpoltilo krajinu.
Referendum prinesie najväčšiu zmenu v systéme vládnutia od vzniku modernej Tureckej republiky. Zruší post premiéra a sústredí moc v rukách hlavy štátu. Neoficiálne výsledky, ktorých regulárnosť opozícia napadla, ukazujú tesné víťazstvo Erdoganových priaznivcov. Za ústavnú reformu sa podľa nich vyslovilo iba 51,4 percenta hlasujúcich. Konečné výsledky majú byť známe do 12 dní.
Foto: Reuters, KEMAL ASLAN
Erdogan, populista s politickou minulosťou v zakázaných islamistických stranách, je v Turecku pri moci od roku 2003. Najskôr vládol ako premiér a od roku 2014 ako hlava štátu. Odvtedy presadzoval posilnenie prezidentských právomocí. Tie boli doteraz viac-menej ceremoniálne. Za to, že si prezident udržal postavenie hlavného vodcu, vďačí lojálnosti vládnej Strany spravodlivosti a rozvoja (AKP), ktorú v roku 2001 založil.
Pomocou výnimočného stavu, ktorý v krajine platí od potlačenia pokusu o vojenský prevrat v júli minulého roku, si Erdogan dokonca vyskúšal, aké je to byť neobmedzeným pánom krajiny. Vydáva dekréty so silou zákona, vo väzení skončilo 47-tisíc jeho odporcov a ďalších 120-tisíc učiteľov, vojakov, policajtov, sudcov i prokurátorov muselo odísť zo štátnych služieb.
Kritici Erdogana obviňujú, že vedie Turecko k diktatúre, pričom prehlbuje rozpory hroziace ešte viac destabilizovať krajinu, sužovanú terorizmom, bojom s kurdskými ozbrojencami i vojnou v susednej Sýrii. Referendum odzrkadlilo rozkol medzi proerdoganovským konzervatívnym vidiekom a liberálnejšími mestami.
Foto: Pravda, GRAPHIC NEWS
V Ankare, Istanbule a Izmire, troch najväčších mestách krajiny, Erdogan prehral, pričom trpká je najmä jeho porážka v jeho domovskom megapolise na Bospore, kde svojho času pôsobil ako primátor a kde ho v tomto storočí doteraz voliči vždy podržali. Ústavné zmeny odmietli aj voliči v Antalyi a v prevažne kurdských oblastiach na juhovýchode krajiny.
Dve najväčšie opozičné strany svorne napadli nedeľné referendum, ktoré podľa nich poznačili závažné nezrovnalosti. Sociálnodemokratická Ľudová republikánska strana (CHP) žiada zrušenie výsledkov. Prekáža jej predovšetkým rozhodnutie ústrednej volebnej komisie zarátať aj hlasovacie lístky, ktorým chýba oficiálna pečiatka, čím podľa nej bol porušený zákon.
Predseda volebnej komisie Sadu Güven však tvrdí, že neopečiatkované hlasovacie lístky môžu byť uznané za neplatné, len keby sa dokázalo, že ich niekto do volebnej miestnosti prepašoval zvonka. Sám Güven nevedel spresniť, koľko neopečiatkovaných hlasovacích lístkov komisia uznala za platné.
Podľa sociálnych demokratov preto treba celkové výsledky označiť za neplatné. „To je dôvod, prečo jediné rozhodnutie, ktoré ukončí diskusiu o právoplatnosti (hlasovania) a zmierni právne obavy ľudí, je zrušenie tohto hlasovania,“ vyhlásil podpredseda strany Bulent Tezcan.
Sťažnosť podala aj prokurdská Ľudová demokratická strana (HDP), podľa ktorej boli do výsledku zarátané až tri milióny neplatných hlasov. To by stačilo na zvrátenie výsledku, keďže podľa agentúry Anadolu zástancovia ústavných zmien vyhrali rozdielom len asi 1,3 milióna hlasov.
Opozícia sa mieni obrátiť na turecký ústavný súd, nad ktorým má Erdogan podľa nových pravidiel prevziať úplnú kontrolu, keďže získa právo samostatne vymenovať 12 z jej 15 členov (iba o zvyšných troch má rozhodovať parlament). V krajnom prípade chcú odporcovia reformy ústavy kauzu posunúť až na Európsky súd pre ľudské práva.
Pozorovatelia Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe (OBSE) dali opozícii za pravdu. Rozhodnutie volebnej komisie o zarátaní neopečiatkovaných hlasovacích lístkov, prijaté na poslednú chvíľu, označila ich misia za „absolútne protiprávne“. Podmienky hlasovania „nezodpovedali medzinárodným normám“, konštatovali pozorovatelia OBSE.
Erdogan si už tento mesiac chce obnoviť členstvo vo vládnucej AKP, keďže po zmene ústavy sa od hlavy štátu už nebude vyžadovať nadstraníckosť. Viaceré z osemnástich zmien ústavy však začnú platiť až po budúcich voľbách. V nich majú Turci v novembri 2019 zvoliť naraz prezidenta i parlament.
Hlava štátu sa potom stane šéfom vládneho kabinetu, pričom funkcia premiéra zanikne. Po piatich rokoch Erdogan bude môcť znova kandidovať, čo mu umožní zotrvať v najvyššej funkcii až do roku 2029.
Výsledok referenda Erdogan privítal ako bodku za desaťročia trvajúcou chronickou nestabilitou, keď sa armáda opakovane pokúšala prevziať moc od slabých civilných vlád. Aj doteraz platná ústava z roku 1980 sa zrodila pod patronátom vojenského režimu.
„Turecko urobilo historické rozhodnutie. Prvý raz v dejinách republiky meníme vládnuci systém prostredníctvom civilnej politiky,“ vyhlásil Erdogan vo víťaznom prejave. Poďakoval všetkým voličom, tým, čo povedali „áno“ i „nie“, a výsledok, za ktorý hlasovalo bezmála 25 miliónov Turkov, označil za „jasný“ a „nespochybniteľný“. „Želáme si, aby organizácie a zahraničné krajiny rozhodnutie nášho národa rešpektovali,“ vyhlásil.
Európski politici na čele s nemeckou kancelárkou Angelou Merkelovou výsledky referenda komentovali iba opatrne. „Nemecká vláda vzala na vedomie predbežné výsledky referenda a rešpektuje právo tureckých občanov rozhodnúť o ústavnom usporiadaní svojej krajiny. Tesný výsledok ukazuje, ako hlboko rozdelená je turecká spoločnosť, z čoho vyplýva veľká zodpovednosť pre tureckú vládu a osobne pre prezidenta Erdogana,“ konštatuje sa v spoločnom vyhlásení spolkovej kancelárky a šéfa nemeckej diplomacie.
Predseda Európskej komisie Jean-Claude Juncker zase reagoval na slová Erdogana o tom, že ak parlament nerozhodne o obnovení trestu smrti v Turecku, tak on, ako hlava štátu, o tejto otázke vypíše referendum. Juncker upozornil, že by to znamenalo koniec prístupových rokovaní s Tureckom ako kandidátskou krajinou EÚ. „Toto je červená línia. Viedlo by to k ukončeniu rokovaní,“ povedal pre Bild am Sonntag.
Pôvodnú agentúrnu správu sme nahradili autorským článkom z denníka Pravda.