Tábor tých, ktorí v nedeľu hlasovali proti prijatiu ústavných zmien, sa zameriava na fakt, že Erdogan a jeho stúpenci zvíťazili prevahou iba troch percent a keby sa kampaň konala v demokratických podmienkach, bol by výsledok zrejme opačný, napísal v analýze k výsledku tureckého referenda izraelský denník Haarec.
„Áno, to referendum ukradli a nás to neprekvapuje. Napriek ich snahám sme my získali 48,5 percenta,“ povedal Ilksen Mavituna z rozhlasovej stanice Akçin, ktorá pôsobí v európskej časti Istanbulu. Jej zamestnanci do jedného hlasovali proti ústavnej reforme, ktorá má posilniť prezidentské právomoci.
Jeho kolega Can Tunbil si neodpustil kritiku Turkov v diaspóre, ktorí dali Erdoganovi percentuálne viac hlasov než tí domáci. „Musím sa smiať tým Turkom v Nemecku, ktorí volili ‚Áno‘. Sú to veľkí patrioti, ale na diaľku. Ak si myslia, že Turecko potrebuje zmenu, mali by sa vrátiť,“ povedal.
Súčasná turecká opozícia síce dokázala zmobilizovať skoro polovicu národa, ale silu jej uberá rozpoltenosť medzi ultranacionalistami, priaznivcami zakladateľa moderného Turecka Kemala Atatürka a alávitskou menšinu. Tieto prúdy sa nedokázali zjednotiť za jednu osobnosť schopnú poraziť Erdogana.
Pred štyrmi rokmi sa tisíce Turkov zmobilizovali k protestom v Istanbule, teraz chuť k podobným akciám vyprchala. Erdoganov režim je razantnejší a po minuloročnom nevydarenom puči ešte pritvrdil. Na mobilizáciu oponentov by bolo potrebných oveľa viac ako jedno podvrhnuté referendum a tiež charizmatickejšia osoba ako ktokoľvek zo súčasných opozičných vodcov.
Zdrojom optimizmu pre opozíciu môže byť fakt, že Erdogan v referende prehral vo všetkých veľkých mestách vrátane Ankary, Istanbule a Izmiru. „Dnešné Turecko nie je rozdelené medzi islam a sekularizmus, medzi pravicu a ľavicu alebo sunnitov a menšiny. Tí, ktorí hlasovali proti prijatiu reforiem, sú z mnohých rôznych skupín, ale spája ich otvorenosť voči svetu. Tí, ktorí hlasovali áno, predstavujú nacionalizmus a v mnohom je to rovnaké ako debaty pri minulých voľbách v USA alebo pri brexite v Británii,“ povedal profesor medzinárodných vzťahov z univerzity v Istanbule Soli Özal.
Bývalý diplomat Yasi Yakas sa domnieva, že Erdogan z výsledku pochopil, že jeho spojenectvo s nacionalistami je narušené a že za ním teraz stojí len polovica krajiny. „Ak urobí chybu, príde aj o ďalších stúpencov a ocitne sa v menšine. Musí svoju moc použiť ako zhovievavý diktátor … a zamerať sa na ekonomiku. Väčšina Turkov sa nestará o ľudské práva, ale o to, či majú vo vrecku dosť peňazí,“ povedal Yakas.
Noviny Financial Times citovali analytika Atilla Yesiladu, ktorý sa domnieva, že sa Erdogan nijako nenamáhal upokojiť tábor porazených. „Nebude pre neho ľahké vládnuť národu tak rozdelenému tesným hlasovaním a pocitom hlbokej nespravodlivosti. Stále je možné, že ak bude zahraničie a ulice načúvať oznámeniam o podvodoch, budú koncom roka 2017 alebo budúci rok predčasné voľby,“ povedal.