Mozart financií. Bude Macron najmladším francúzskym prezidentom?

Učenlivý, bystrý, cieľavedomý a keď chce, tak aj dosť trpezlivý. Kto je Emmanuel Macron? Muž, pri ktorom prieskumy naznačujú, že by sa mohol stať prezidentom - najmladším v modernej histórii Francúzska.

22.04.2017 16:00
debata (70)

A čo od neho čakať, keď doteraz v žiadnych voľbách nekandidoval a v krajine ako Francúzsko sa odmieta vymedziť ako pravičiar alebo ľavičiar? Jasný je však jeho proeurópsky postoj – najvýraznejší spomedzi všetkých štyroch favoritov vo voľbách.

Nad 39-ročným Macronom si lámu hlavu novinári, politici či potenciálni voliči, ktorí zvažujú jeho voľbu. Alebo presnejšie to, že napokon dajú hlas práve jemu, pretože iných favoritov vo voľbách považujú takmer za katastrofu. Macron, ktorý lavíruje medzi dvoma tábormi a nemá dostatočne pevnú politickú základňu, je pre nich voľba menšieho zla či rizika. Od toho, koľko takýchto voličov sa v nedeľu skutočne zmobilizuje, závisí, či Macron naozaj postúpi do druhého kola.

Učiteľka a jej žiak. Budú Emmanuel Macron s... Foto: Reuters, Philippe Wojazer
macron, brigitte Učiteľka a jej žiak. Budú Emmanuel Macron s manželkou Brigitte prezidentským párom?

Žiak a jeho učiteľka

Narodil sa v lekárskej rodine v Amiens na severe Francúzska. Rodičom ich najstaršie z troch detí iste robilo radosť. V jezuitskej škole mal Emmanuel vynikajúce výsledky, bol nadaný žiak a ešte aj na klavír nechodil z povinnosti.

Nebolo ho treba nútiť čítať, miloval divadelný krúžok. Tam sa však zaľúbil do svojej učiteľky – o 24 rokov staršej Brigitte Trogneuxovej, vydatej matky troch detí. Jej najstaršia dcéra bola jeho spolužiačkou.

Rodičia dohovárali synovi aj učiteľke. Dúfali, že keď Emmanuela preložia na elitné lýceum do Paríža, tak ho to prejde. Od vzťahu ho odhovárala aj ona. Ešte pred odchodom do Paríža jej však povedal – nech urobíte čokoľvek, ožením sa s vami. Svoje slovo splnil o 13 rokov neskôr. Ako neskôr povedala pre televíziu France 3, neustále jej volal, pri telefóne strávili celé hodiny a napokon si ju získal svojou trpezlivosťou.

Nechcem, aby sme večer po prvom kole zistili, že máme na výber medzi Françoisom Fillonom a Marine Le Penovou. Netreba podstupovať riziko. Budem voliť Emmanuela Macrona.
Manuel Valls, expremiér

Vždy bola jeho poradkyňou. Aj podľa Macronových blízkych spolupracovníkov Brigitte je jednou z mála ľudí, ktorým dôveruje. Ak by sa stal prezidentom, Brigitte by nebola len prvá dáma. Rozhodnutie, ktoré urobil v súkromnom živote, svojím spôsobom vypovedá o jeho povahe a iných krokoch v jeho kariére.

„Má istý druh slobodného ducha, ktorý vidno na tom, čo urobil. Má tú slobodu, ktorá vychádza z dôvery vo vlastný osud,“ povedala o Macronovi pre New York Times bývalá spolužiačka a dlhoročná kamarátka Amélie Casterová.

V čase populistických protieurópskych nálad Macron vášnivo obhajuje EÚ a miesto Francúzska v nej. „Je presvedčený, že francúzski voliči sú hlboko proeurópski,“ povedala pre Politico jeho poradkyňa europoslankyňa Sylvie Goulardová.

Pri teroristických útokoch zas Macron varuje pred šírením strachu a paniky. Spontánne dal tiež najavo, že ku kolóniám na rozdiel od mnohých Francúzov nemá vzťah. V ekonomike zas rozhodne nemieni rozhadzovať – chce držať na uzde rozpočtový deficit, investovať najmä do školstva.

Z banky k prezidentovi

Študoval filozofiu a pokračoval na prestížnej ENA (Ecole Nationale d'Administration), ktorá pripravuje štátnych úradníkov. Začínal v štátnej správe na finančnej kontrole, neskôr ho zlákali do banky Rothschild. Spočiatku toho vraj o investičnom bankovníctve veľa nevedel, rýchlo sa však vypracoval. „Mozart financií“, ako ho nazvali kolegovia, sa v roku 2012 stal milionárom vďaka sprostredkovaniu obrovskej transakcie.

Bolo to v čase, keď Francúzsko žilo prezidentskými voľbami. Prekvapujúco ich vtedy vyhral socialista François Hollande, ktorý mal ako svojho hlavného ekonomického poradcu práve Macrona. Neskôr z neho spravil zástupcu tajomníka prezidentského úradu, čo Macronovi umožnilo urobiť si prehľad a vytvoriť si kontakty vo všetkých sektoroch politiky.

V roku 2014 sa stal ministrom hospodárstva, pričom sa mu podarilo presadiť zákon, ktorý mal byť začiatok reforiem francúzskeho pracovného trhu. Nepopulárny zákon poškodil premiérovi Manuelovi Vallsovi, jeho autor Macron však aj po vydaní knihy Révolution získal obraz reformátora a dokonca sa stal jedným z najobľúbenejších politikov.

Odvtedy sa začalo špekulovať o jeho prezidentských ambíciách. Nespokojný s váhavosťou vlády a prezidenta presadzovať hospodárske reformy, aj zo snahy vytlačiť ho do úzadia založil vlani vlastné hnutie Vpred!, do ktorého začal pozývať ľavičiarov i pravičiarov.

V lete definitívne ukázal chrbát nepopulárnemu Hollandovi, ktorý dlho odmietal povedať, či sa pokúsi o znovuzvolenie, a odišiel z vlády. V novembri oznámil svoju kandidatúru.

Nečakane favorit

Napriek popularite bol Macron spočiatku považovaný skôr za outsidera bez veľkých šancí. Jeho preferencie však postupne začali stúpať po primárkach najskôr pravicových Republikánov a potom vládnych socialistov. Pravica i ľavica si totiž vybrali takých kandidátov, ktorí viac rozdeľujú, ako spájajú.

Konzervatívca Françoisa Fillona s nevôľou vnímala umiernená časť pravice. Podobné sklamanie zažila po výbere kandidáta socialistov Benoîta Hamona aj proreformná časť socialistov.

Svojím spôsobom Macronovi k nárastu preferencií pomohol jeho hlavný rival – niekdajší jasný favorit volieb Fillon. Ten po vypuknutí škandálu s fiktívnym zamestnávaním jeho ženy ako poslaneckej asistentky a obvinení zo sprenevery zareagoval útokom na novinárov a šírením konšpiračných teórií o sprisahaní proti nemu.

Terčom útokov Fillonovho tábora sa stal aj Macron, ktorý v prieskumoch Fillona preskočil. Najskôr sa fillonovci snažili cez ruské médiá podsunúť, že Macron je gej, neskôr vypustili na sociálne siete antisemitskú karikatúru, na ktorej bol Macron zobrazený ako zákerný židovský bankár z 30. rokov minulého storočia.

Aj pre Fillonove správanie napokon získal Macron dôležitú podporu vplyvného centristu Françoisa Bayroua. Postupne mu však podporu verejne začalo vyjadrovať čoraz viac politikov umiernenej časti pravice i proreformnej ľavice. Urobili to aj dvaja bývalí premiéri – niekdajší Macronov rival, socialista Valls a včera aj pravicový expremiér Dominique de Villepin.

„Nechcem, aby sme večer po prvom kole zistili, že máme na výber medzi Françoisom Fillonom a Marine Le Penovou. Netreba podstupovať riziko. Budem voliť Emmanuela Macrona,“ vyhlásil takmer pred mesiacom Valls.

Zdá sa, že keby mohol, podobne by urobil aj americký exprezident Barack Obama. Práve s Macronom si telefonicky podebatoval v predvečer posledného dňa kampane. Zjavný odkaz tým Francúzom, ktorí s pocitom, že nemajú koho voliť, navrhovali za francúzskeho prezidenta Obamu…

© Autorské práva vyhradené

70 debata chyba
Viac na túto tému: #Francúzsko #prezidentské voľby #Emmanuel Macron #francúzske voľby