Jedno percento hlasov by dostal aj minister obrany Sergej Šojgu. Tri percentá opýtaných sa chystali voliť tradičného Putinovho súpera, vodcu komunistov Gennadija Zjuganova a predáka nacionalistov Vladimira Žirinovského. Vyplýva to z prieskumu nezávislého strediska Levada, o ktorom informoval denník Kommersant.
Rusi nevidia v žiadnom z doterajších ruských politikov skutočného súpera Vladimira Putina, ktorého sú pripravení zvoliť za šéfa štátu. Skoro polovička si však nie je istá, či k voľbám vôbec pôjde.
Chýba alternatíva
Len 22 percent opýtaných si prialo, aby Putina vystriedal na čele Ruska niekto iný, 64 percent by chcelo ponechať v Kremli doterajšieho prezidenta. „Inak to pravdepodobne nedopadne,“ pripustil politológ Boris Makarenko. Na scéne podľa neho chýba politik, ktorého by voliči mohli pokladať za alternatívu k Putinovi.
Ešte ale 42 percent Rusov nie je rozhodnutých, či k voľbám vôbec pôjde.
V apríli 2015 bola rozhodnutá len štvrtina voličov – a 62 percent Rusov bolo odhodlaných voliť Putina.
Efekt Krym
„To bol účinok konsenzu po anexii Krymu, ktorý už vyprcháva,“ povedal tajomník opozičných komunistov Sergej Obuchov. Podľa neho je ruská politika stabilná len zdanlivo a dá sa čakať jej radikalizácia, ako svedčí aj nedávny útok oslepujúcou farbou na Navaľného.
„Situácia sa prudko mení, a tak nadchádzajúci rok musíme využiť, aby sme pred voľbami spoločnosti ponúkli reálnu alternatívu k existujúcemu režimu,“ vyhlásil podpredseda malej liberálnej strany Jabloko Nikolaj Rybakov.
Prezidenta budú Rusi voliť v marci 2018. Putin sa doteraz oficiálne nevyjadril, či sa bude uchádzať o znovuzvolenie, v médiách sa však už píše o zámere Kremľa dosiahnuť Putinove znovuzvolenie 70 percentami hlasov pri účasti 70 percent voličov. Navaľnyj síce ohlásil zámer zviesť duel s Putinom, hrozí mu však, že ho do súboja nepustia kvôli zatiaľ nepravoplatnému odsúdeniu.