Platnosť najtvrdších ekonomických opatrení voči Iránu Spojené štáty pozastavili v rámci prelomovej medzinárodnej dohody z roku 2015. V súlade s príslušným zákonom však možno tieto sankcie pozastaviť maximálne na obdobie 120 dní. Naposledy tak urobila v januári vláda predchádzajúceho prezidenta USA Baracka Obamu.
V stredu tak prvýkrát urobila aj Trumpova administratíva. V prípade, že by sa tak nestalo, mohlo by to ohroziť platnosť celej medzinárodnej dohody o iránskom jadrovom programe, uviedla agentúra Reuters.
V rovnaký deň však ministerstvo financií USA uvalilo na Teherán nové sankcie kvôli vývoju balistických striel a podpore režimu sýrskeho prezidenta Bašára Asada.
Na príslušný sankčný zoznam pribudlo sedem fyzických a právnických osôb z Iránu a Číny. Ide o dvoch popredných iránskych vojenských činiteľov, jednu iránsku spoločnosť, jedného Číňana a tri čínske firmy podporujúce iránsky program vývoja balistických rakiet.
Jeden z iránskych predstaviteľov, voči ktorému sú namierené nové sankcie v podobe zmrazenia vkladov a zákazu finančných transakcií, sa podľa Washingtonu podieľal na predaji výbušnín do Sýrie.
„Je znepokojujúce, že osoby zapojené do iránskeho balistického programu pomáhajú brutálnemu Asadovmu režimu – a my preto podnikáme kroky, aby sme takémuto konaniu zabránili,“ vysvetlil prijatie nových sankcií minister financií Steven Mnuchin.
Podľa Teheránu tieto sankcie poškodzujú pozitívne výsledky dohody o obmedzení iránskeho jadrového programu. „Irán odsudzuje zlú vôľu americkej vlády, ktorá novými nelegálnymi sankciami marí pozitívne výsledky dodržiavania jadrovej dohody,“ uviedol hovorca iránskeho ministerstva zahraničia Báhrám Ghasemí na sociálnej sieti Telegram.