Celý rad analytikov sa zhoduje, že Temer má svoje dni v najvyššom úrade už spočítané. Vo štvrtok dal totiž najvyšší súd zelenú vyšetrovaniu podozrení, že šéf štátu maril vyšetrovanie najväčšej korupčnej kauzy v krajine (zvanej Lava Jato, ktorá sa týka korupcie pri prideľovaní štátnych zákaziek štátne firmy Petrobras). Temer obvinenia odmieta a vyhlasuje, že z úradu prezidenta neodstúpi.
Tri spôsoby zosadenia Temera
Existujú ale tri možnosti, ako by mohol Takmer ako prezident skončiť. Jednou z nich je, že ho najvyšší súd uzná za vinného z trestného činu a navrhne jeho zosadenie. To by potom museli dvojtretinovou väčšinou schváliť obe komory parlamentu.
Druhou možnosťou je proces zosadenia, ktorý stál vlani kreslo aj predchádzajúcu prezidentku Rousseffovú. Práve ju Temer vlani v máji (najprv ako úradujúci prezident, od augusta oficiálne) nahradil z pozície viceprezidenta v najvyššom úrade. Impeachment je dlhší proces (v prípade Rousseffovej trval osem mesiacov) a takisto vyžaduje dvojtretinovú podporu oboch komôr parlamentu.
Najrýchlejšou možnosťou zosadenia prezidenta Temera je, že najvyšší volebný súd zruší výsledky volieb z roku 2014. Temer, ako kandidát na viceprezidenta, a Rousseffová totiž čelia obvineniu, že na volebnú kampaň v roku 2014 použili nečisté peniaze. Mali ich údajne získať v korupčnej kauze okolo Petrobrasu, obaja to popierajú. Ďalšia zasadnutie súdu je naplánované na 6. júna.
Ak by Temer ako prezident skončil pred vypršaním volebného obdobia, ktoré sa končí 1. januára 2019, prevzal by vedenie krajiny predseda dolnej komory parlamentu. Ak by ten nemohol, stal by sa dočasnou hlavou štátu šéf Senátu. Tretí v nástupníctve je predseda najvyššieho súdu. Prví dvaja sú podľa brazílskej tlače taktiež vyšetrovaní pre korupciu.
Podľa brazílskej ústavy sa predčasné prezidentské voľby konajú len v prípade, že o tom rozhodne Kongres a hlava štátu padne v prvých dvoch rokoch štvorročného funkčného obdobia. V terajšej situácii by sa mali podľa ústavy konať voľby nepriame, teda hlavu štátu by volili poslanci a senátori na spoločnej schôdzi.
Kríza spustila nahrávka brazílskeho denníka
Najnovšiu politickú krízu v Brazílii, ktorá bola vlani podľa HDP deviatou najväčšou ekonomikou sveta, odštartoval v stredu denník O Globo. Ten napísal, že existuje nahrávka z marcovej schôdzky Temera s podnikateľom Joesleyem Batistom. Tento šéf mäsokombinátu JBS, vyšetrovaného kvôli korupcii v kauze skazeného mäsa, podľa denníka pri stretnutí Temera informoval, že zaplatí expredsedovi dolnej komory parlamentu Eduardovi Cunhovi za mlčanie. Temer mal podľa denníka O Globo úplatok na schôdzke odsúhlasiť.
Cunha bol tento rok odsúdený za korupciu na 15 rokov a štyri mesiace. Peniaze mal údajne dostať za to, aby nevypovedal výmenou za zníženie trestu. Práve Cunha v decembri 2015 ako šéf poslancov inicioval proces zosadenia Rousseffovej pre protiústavné ovplyvňovanie výsledkov štátneho rozpočtu.
Prezidentský palác vo štvrtok priznal, že Temer sa 7. marca s Batistom stretol, odmietol však, že by sa prezident snažil Cunha umlčať. O štyridsaťminútovej nahrávke, z ktorej v piatok citovali brazílske médiá, Temer povedal, že „tajne urobená nahrávka priniesla opäť prízrak politickej krízy zatiaľ netušených rozmerov“.