Summit NATO: Aliancia vstúpi ako celok do boja s tzv. Islamským štátom

Severoatlantická aliancia sa ako organizácia stane súčasťou medzinárodnej koalície bojujúcej v Iraku a Sýrii s teroristickou organizáciou Islamský štát (IS). S rozhodnutím prezidentov a premiérov členských krajín NATO, ktorí sa zišli v Bruseli, zoznámil novinárov generálny tajomník organizácie Jens Stoltenberg.

24.05.2017 15:31, aktualizované: 25.05.2017 22:18
Belgium NATO Summit Foto: ,
V Bruseli sa stretli aj prezident USA Donald Trump s francúzskym náprotivkom Emmanuelom Macronom.
debata (123)

Zdôraznil, že krok neznamená zapojenie aliancie do bojových operácií, ide podľa neho predovšetkým o významný politický signál.

Aliancia tiež zintenzívni podporu, ktorú tejto širokej koalícii s približne siedmimi desiatkami členov, poskytuje prostredníctvom svojich radarových lietadiel AWACS. Tie budú lietať častejšie tiež vďaka novej možnosti tankovať vo vzduchu.

Sledujte online prenos ČTK:

Donald Trump dopoludnia rokoval v budove Európskej rady v Bruseli s predstaviteľmi Európskej únie. Približne hodinová schôdzka bola prvým osobným stretnutím nového šéfa americkej administratívy a zástupcov EÚ.

Šéf Európskej rady a Trumpov menovec Donald Tusk krátko po 10:00 uvítal amerického prezidenta hneď po vystúpení z vozidla pri vchode do novej budovy Europa v centre európskej štvrte v Bruseli. Obaja potom prešli preskleným átriom po červenom koberci rovnakou trasou, ktorú pri príchode na svojej summity absolvujú prezidenti a premiéri krajín únie. Žartovali medzi sebou, ale s prítomnými novinármi nehovorili a prekvapivo sa ani nezastavili k tradičnému fotografovaniu pred pripravenými vlajkami USA a EÚ.

Trumpa najprv čakalo rokovanie s Tuskom a šéfom Európskej komisie Jeanom-Claudom Junckerom. Pôvodne bolo plánované len na 15 minút, o niečo sa ale pretiahlo a oneskoril sa tak začiatok diskusie v širšom formáte. Tej sa zo strany EÚ zúčastnili aj predseda europarlamentu Antonio Tajani a šéfka diplomacie EÚ Federica Mogheriniová, Trumpa sprevádzali poradca pre otázky národnej bezpečnosti Herbert McMaster, minister zahraničia Rex Tillerson a minister obrany Jim Mattis.

Trump: NATO sa bude musieť sústrediť aj na terorizmus a imigráciu

Severoatlantická aliancia sa v budúcnosti musí sústrediť v rovnakej miere na terorizmus a imigráciu, ako aj na hrozby z Ruska a ohrozenia na východných a južných hraniciach bloku. V Bruseli to povedal americký prezident Donald Trump. Úplne jednoznačne dal tiež najavo nevôľu nad tým, že 23 z 28 členov aliancie stále neplnia svoje dohodnuté finančné záväzky.

„Neplatia, čo by mali platiť na svoju obranu. To nie je spravodlivé voči ľuďom a daňovým poplatníkom v USA,“ upozornil Trump. Mnohé z týchto krajín podľa neho „dlhuje obrovské peniaze z minulých rokov“. Trump poznamenal, že v minulých rokoch USA vydávali na obranu viac než všetky ostatné spojenecké krajiny dohromady.

Podľa Trumpa sú vzhľadom k dlhodobým nedoplatkom a rastúcim hrozbám aj dlhodobo dohodnuté dve percentá HDP sú nedostatočná k modernizácii, zvýšeniu pripravenosti i veľkosti aliančných síl. „Musíme dohnať veľa stratených rokov, dve percentá sú základné minimum na to, aby sme mohli čeliť súčasným veľmi skutočným a veľmi krutým hrozbám,“ vyhlásil Trump. Pri plnohodnotných príspevkoch by NATO podľa neho bolo voči hrozbám terorizmu ďaleko silnejšie.

Americký prezident hovoril pri odhalení pamätníka teroristických útokov na New York a Washington z 11. septembra 2001, po ktorých NATO zatiaľ v ako v jedinom prípade v histórii aktivovalo kľúčový článok päť svoje základné zmluvy o kolektívnej obrane. Pred pokrútenou časťou konštrukcie newyorského Svetového obchodného centra (WTC) Trump vyzval ku chvíľu ticha za obete nedávneho teroristického útoku v Manchestri.

Aj tento útok – rovnako ako tragédie z 11. septembra – podľa Trumpa ukazuje hĺbku zla, ktorému svet v terorizmu čelí. „Bol to barbarský a krutý útok na našu civilizáciu,“ vyhlásil Trump. Všetci, ktorí si cenia života, musí podľa neho spoločne týchto "zabijakov, extrémistov a slabochov vykoreniť zo svojich spoločností a nikdy nedopustiť ich návrat.

S rovnakou výzvou americký prezident začiatkom týždňa oslovil lídrov arabských krajín v Saudskej Arábii. „Lídri Blízkeho východu sa dohodli, že prestanú financovať radikálnu ideológiu, ktorá vedie k tomuto hroznému terorizmu po celej planéte,“ povedal Trump. Národy sa podľa neho môžu zjednotiť a poraziť terorizmus, ktorý je hrozbou celému ľudstvu.

Americký prezident tiež vyhlásil, že je potrebné byť tvrdý, silný a ostražitý v situácii, keď sa do „našich krajín valia tisíce a tisíce ľudí … a v mnohých prípadoch netušíme, o koho ide“.

Nová budova bola oficiálnym dôvodom, prečo sa... Foto: Reuters, JONATHAN ERNST
NATO, summit, Nová budova bola oficiálnym dôvodom, prečo sa do Bruselu lídri členských krajín NATO zišli.

NATO prevzalo novú budovu veliteľstva

Vlajky 28 členských krajín aj modrá vlajka NATO v podvečer prvýkrát vystúpili na stožiare pred novým komplexom centrály Severoatlantickej aliancie v Bruseli. NATO tak za účasti svojich premiérov a prezidentov prevzalo od belgickej vlády nový rozsiahly komplex pre svoju bruselskú centrálu.

Rozsiahla a moderne vybavená budova za viac ako miliardu eur, ktorá sa stavia od októbra 2010, však stále nie je dokončená. Tisíce ľudí, ktorí teraz pracujú v pôvodných priestoroch aliančného ústredia na druhej strane bulváru Leopolda III., sa tak v najbližších mesiacoch presťahovať ešte nemôžu.

Nová budova bola oficiálnym dôvodom, prečo sa do Bruselu lídri členských krajín NATO zišli. Na večeri teraz potvrdia vstup aliancie do medzinárodnej koalície bojujúcej proti Islamskému štátu a tiež záväzok zvýšiť výdavky na obranu.

Tusk s Trumpom nenašli úplnú zhodu v otázke Ruska

Predseda Európskej rady Donald Tusk a americký prezident Donald Trump nenašli stopercentnú zhodu v pohľade na Rusko. Novinárom to po rokovaní povedal samotný Tusk. Pokiaľ ide o konflikt na Ukrajine, podľa Tuska „to ale vyzerá“, že obe strany majú pozíciu rovnakú. „Nie som si stopercentne istý, či by sme mohli dnes povedať – tým myslím pán prezident a ja – že máme spoločnú pozíciu, spoločný názor na Rusko,“ vyhlásil Tusk do kamier krátko po tom, čo sa spolu s predsedom Európskej komisie Jeanom-Claudom Junckerom s Trumpom rozlúčili.

Pri asi hodinovom rokovaní sa obaja predstavitelia zhodli na potrebe boja s terorizmom. Otvorené podľa Tuska ale ďalej zostávajú témy ako sú klimatické zmeny či vzájomný obchod. Pri rokovaní s Trumpom zdôrazňoval Tusk predovšetkým spoločné hodnoty. „Čo dáva našej spolupráci a priateľstve ten najhlbší zmysel sú základné západné hodnoty ako sloboda, ľudské práva, rešpektovanie ľudskej dôstojnosti,“ povedal novinárom šéf Európskej rady. „Hodnoty a princípy na prvom mieste, to je to, čo by sme my – Európa i Amerika – mali hovoriť,“ dodal.

Trudeau: NATO stále je nevyhnutné pre svetový mier a bezpečnosť

Severoatlantická aliancia zostáva aj v súčasnosti zásadným prvkom pre udržiavanie mieru a bezpečnosti vo svete, vyhlásil v Bruseli kanadský premiér Justin Trudeau. Pred popoludňajším rokovaním šéfov štátov a vlád NATO sa v aliančnej centrále stretol s generálnym tajomníkom organizácie Jensom Stoltenbergom.

Trudeau pred novinármi zdôraznil, že Kanada je spoľahlivá spojenecká krajina. Pripomenul, že jej vojaci tvoria základ nového viacnárodného práporu v Lotyšsku, kde má asi 450 mužov a žien. Kanadské stíhačky teraz strážia nebo nad Islandom a kanadská vojenská loď je súčasťou aliančnej operácie v Stredozemnom mori. „V najbližších rokoch a desaťročiach chceme byť naďalej krajinou v jadre aliancie,“ vyhlásil kanadský premiér.

Stoltenberg: Členské štáty aliancie musia investovať viac do obrany

Terajší generálny tajomník aliancie Jens Stoltenberg zdôraznil, že práve po Manchestri bude signál aliančnej jednoty v boji proti terorizmu veľmi dôležitý. Argumenty pre vstup do širokej koalície sú tak podľa neho teraz politické, ale aj praktické.

Do práce koalície, ktorá má teraz skoro sedem desiatok členov, sú zapojené prakticky všetky členské krajiny aliancie. NATO ju už teraz podporuje svojimi radarovými lietadlami AWACS, ktorých zapojenie sa NATO podľa Stoltenberga chystá čoskoro ešte rozšíriť. „Viac letových hodín pre AWACS, viac zdieľaných informácií a možnosť tankovania počas letu. Vstup do koalície zlepší koordináciu v rámci nej. Ale neznamená to, že sa NATO zapojí do bojových operácií,“ upozornil generálny tajomník organizácie.

„Nikto nežiadal NATO o zapojenie do bojových operácií a ani ja na to nevidím príležitosť. Až bude Mosul oslobodený musíme dosiahnuť to, že sily rozmiestnené v tejto oblasti budú mať situáciu pod kontrolou a zabezpečia, že sa teroristi nebudú môcť vrátiť,“ doplnil Stoltenberg popoludní, keď prišiel do nového komplexu veliteľstva NATO, kde sa vedúci predstavitelia krajín aliancie zídu večer. Aliancia sa podľa neho chce sústrediť na výcvik miestnych síl tak, aby Irak mohol stabilizovať územia, na ktorých bojuje proti IS.

„Všetci spojenci musia splniť to, čo sa dohodlo v roku 2014,“ upozornil generálny tajomník aliancie. Vtedy sa na summite vo Walese krajiny NATO zhodli na zastavení prepadu obranných výdavkov, obrátenie tohto trendu a postupnom náraste vydávaných peňazí až k dvom percentám hrubého domáceho produktu v roku 2024. Dôvodom bola zmenená situácia v okolí Európy, predovšetkým stále asertívnejšie správanie Ruska v ukrajinskej kríze a aj voči jeho susedom.

Napriek tomu sa okrem USA na požadované dve percentá HDP zatiaľ dostali len štyri krajiny – Grécko, Británia, Poľsko a Estónsko. Estónsky premiér Jüri Ratas túto skutočnosť pri svojom príchode na rokovanie tiež okamžite zdôraznil. „Estónsko vždy plní svoje záväzky, naše obranné výdavky sú na úrovni 2,17 HDP,“ upozornil.

Konkrétne plány sa týkajú troch oblastí

Aj preto chcú Američania do konca roka od svojich partnerov vidieť návrhy konkrétnych plánov a dátumov, ako to chcú dosiahnuť. Podľa Stoltenberga by sa mali tieto plány týkať troch oblastí – financií, vojenskej spôsobilosti krajín a ich príspevkov do aliančnej činnosti – a štáty by o ich plnení mali každoročne podávať v NATO správu. Už vo februári americký minister obrany James Mattis varoval, že v opačnom prípade by USA mohli začať svoje vlastné záväzky voči spojencom obmedzovať.

Zatiaľ sa to nedeje, americkí vojaci do Európy naopak prichádzajú a novovzniknuté medzinárodné jednotky v Pobaltí by mali čoskoro dosiahnuť úplné operačné schopnosti. NATO ich tam rozmiestnilo pre upokojenie tamojších spojeneckých krajín v reakcii na správanie Ruska v posledných rokoch.

Vzťahy s Moskvou na štvrtkovej schôdzke lídrov aliančných krajín NATO oficiálne na programe nemá, je ale možné, že tému pri večeri niektorý z účastníkov otvorí. Stoltenberg v stredu pred novinármi uvítal, že Američania vo svojom rozpočte na obranu počítajú s ďalším posilňovaním svojej vojenskej prítomnosti v Európe.

123 debata chyba
Viac na túto tému: #NATO #Jens Stoltenberg #Islamský štát #Donald Trump #útok v Manchestri
Čítajte Pravdu bez reklamy

Svižnejší web a články bez rušenia. Žiadne reklamy iba za 1,50 € mesačne.

Pravda bez reklamy