Voľby Mayová presadila v čase, keď mali pred opozičnými labouristami náskok približne 20 percent, ten sa však počas kampane výrazne znížil. Niektoré prieskumy predpovedali len minimálny rozdiel medzi hlavnými politickými stranami, čo by v praxi znamenalo potrebu vytvoriť koaličnú vládu. Agentúra Reuters zároveň pripomenula, že až pätina voličov bola pred voľbami stále nerozhodnutá.
Väčšina pozorovateľov pripisovala pokles preferencií konzervatívcov nevýraznej kampani Mayovej a jej prešľapom vo volebnom programe. Naopak, predtým odpisovaný šéf labouristov Jeremy Corbyn zaujal najmä mladých ľudí, a to aj prísľubom, že zruší vysoké školné na univerzitách. Práve mladí voliči, ktorí aj vo vlaňajšom referende väčšinou hlasovali za zotrvanie Británie v EÚ, mohli posilniť šance labouristov. Pri univerzitách v mnohých častiach Británie sa včera tvorili najdlhšie rady voličov.
Mayová iniciovala predčasné voľby s odôvodnením, že potrebuje silnejší mandát na vyjednávanie s EÚ. Premiérkou sa stala pred necelým rokom po odstúpení Davida Camerona, ktorý rezignoval v reakcii na výsledok referenda. Mayová sa stavala do pozície novej železnej lady – niekdajšej premiérky Margaret Thatcherovej, niektorí ju však pre jej politické obrátky označili skôr za „cínovú lady“.
Brexit hral v kampani menšiu úlohu, ako Mayová dúfala. To pomohlo labouristom, ktorých voliči sú v otázke brexitu rozdelení.Tom Follett z think-tanku ResPublica
Výsledok britských volieb môže ovplyvniť aj charakter budúcich vyjednávaní o podmienkach brexitu, ktoré sa majú začať 19., resp. 20. júna. „Je jasné, že ak premiérka vyhrá s menšou väčšinou, ako dúfala, môže to mať dosah na rokovania,“ povedal pre denník Guardian nemenovaný diplomat z EÚ. „Možno si predstaviť tlak zvnútra jej strany. Možno bude musieť zmeniť svoj tím. A to všetko bude trvať,“ dodal. Podľa iného nemenovaného diplomata by v takej situácii mali ťažkú pozíciu aj britskí vyjednávači, keďže o každom kompromise by mali presviedčať parlament.
Väčšina diplomatov podľa denníka Guardian očakávala, že Mayová získa v parlamente prevahu, čo v lepšom prípade bude znamenať ťažké vyjednávania a v tom najhoršom ich stroskotanie. Podľa toho, ako Mayová vystupuje, zároveň usudzujú, že Británia celkovo podceňuje zložitosť vyjednávaní a tiež odhodlanie zostávajúcich členských štátov EÚ zabezpečiť zachovanie integrity spoločného trhu.
„Londýn používa dosť silný slovník a niekedy to vyzerá tak, že podsúva pohľad, že európska dvadsaťsedmička ho chce trestať,“ povedal jeden z diplomatov s tým, že to vytvára dojem, akoby sa Londýn pripravoval obviniť úniu z prípadného stroskotania vyjednávania.
Téma brexitu, pre ktorý Mayová presadila predčasné voľby, však v kampani napokon veľmi nedominovala. Zatienili ju nielen teroristické útoky v Manchestri a Londýne, pre ktoré bola kampaň dva razy prerušená, ale aj domáce a sociálne témy, na ktorých staval najmä Corbyn. „Brexit hral v kampani menšiu úlohu, ako Mayová dúfala. To pomohlo labouristom, ktorých voliči sú v otázke brexitu rozdelení,“ povedal pre Deutsche Welle Tom Follett z think-tanku ResPublica.
Časť voličov však trápi práve brexit a obavy z jeho dosahov. „Chcem stranu, ktorá aspoň chce – bez ohľadu na to, či je schopná – zachrániť niečo hodnotné po tejto havárii… Polovica krajiny bola proti. Mayová nás vedie na okraj útesu a Corbyna akoby to nezaujímalo,“ povedal pre Deutsche Welle Jack Smith z Kentu. Najvýraznejšia proeurópska strana – liberálni demokrati – mala podľa prieskumov pred voľbami približne osem percent hlasov.