Mayová podľa niektorých denníkov zrejme neustojí veľký tlak a abdikuje na svoju funkciu. Za nočnú moru označil denník The Times večerné odhady výsledkov, ktoré neboli ďaleko od skutočného počtu mandátov. „Theresa Mayová nezostane v Downing Street príliš dlho,“ napísal denník, ktorý tradične podporuje konzervatívcov. Podľa jeho komentára zostane premiérka vo vedení strany iba tak dlho, aby zabezpečila jej stabilitu a plynulé odovzdanie moci novému vedeniu.
Bulvárny Daily Mail, ktorý pred voľbami tiež podporoval premiérku, píše o šokujúcom výsledku a možnom chaose, ktorý hrozí Británii pri vyjednávaní s Európskou úniou. Podľa denníka sa Mayovej nevyplatila riskantná stávka na predčasné voľby a ťažko ustojí tlak na svoju rezignáciu.
Komentáre sa väčšinou zhodujú, že konzervatívna premiérka neuspela z dôvodu nezvládnutej kampane, v ktorej zdôrazňovala, že krajina potrebuje stabilného a silného vodcu, namiesto toho sa však prejavila ako slabá politička, ktorá sa dopúšťa názorových obratov.
Ďalšie konzervatívne noviny The Daily Telegraph už špekulujú o tom, kto by mohol Mayovú na čele strany i krajiny nahradiť. Najväčšie šance dáva ministrovi zahraničia Borisovi Johnsonovi, ktorý bol kľúčovou postavou minulého referenda o brexite. Reálnou možnosťou je podľa denníka aj minister financií Philip Hammond, ktorý by bol voľbou pre stabilitu krajiny. Ako ďalšie varianty uvádza denník ministerku vnútra Amber Ruddovú či ministra pre brexit Davida Davisa.
Zatiaľ čo podľa niektorých médií štvrtkové voľby víťaza nemajú, časť denníkov za neho považuje vodcu labouristov Corbyna. „Jeremy Corbyn zrejme umlčal svojich najväčších kritikov,“ píše denník Metro v narážke na vnútrostranícku opozíciu, ktorá labouristickému vodcovi vyčítala príliš ľavicové názory a predvídala straty oproti minulým voľbám. Corbyn však výsledok naopak zlepšil.
Komentár ľavicového denníka The Guardian v tom vidí úspech labouristickej kampane, ktorá bola viac orientovaná na ľudí ako tá konzervatívna. „Optimizmus zvíťazil nad zastrašovaním ľudí varovaniami, že (ak vyhrá Corbyn) nastane chaos,“ napísal denník.
Možné scenáre ďalšieho vývoja
Menšinová konzervatívna vláda
Mayová by sa mohla pokúsiť zostaviť vládu, ktorá by vyjednávala parlamentnú väčšinu prípad od prípadu. Jej programové plány sa ale s prioritami ostatných strán nezlučujú. Týka sa to nielen vyjednávania o brexite, ale aj rozpočtovej stratégie, vzdelávania alebo sociálnej starostlivosti. Pokiaľ ide o brexit, Británia už začala dvojročnú vyjednávaciu lehotu s Bruselom. Nie je pravdepodobné, že by Mayová tento proces zastavila.
Napriek tomu jej zámery vo veľkej miere závisia od toho, nakoľko sa jej podarí posvätiť príslušné zákony súhlasom parlamentu. Najskôr takto musí preklopiť európske právo do britského a potom vytvoriť novú pobrexitovú legislatívu ohľadom imigrácie a daní. Prípadné meškanie či zjavné blokády týchto zákonov by mohli vyvolať vážne pochybnosti o tom, nakoľko bude Británie po brexite schopná kontrolovať svoje hranice a zvládať obchod s EÚ.
Návrat verzie 2010: Koalícia vedená konzervatívcami
V roku 2010 konzervatívci sformovali vládu s centristickou proeurópskou stranou Liberálni demokrati a spoločne vládli do roku 2015. Dnes je táto koalícia nepravdepodobná hlavne pre odlišné stanoviská k ústrednej otázke ich volebných programov – brexitu.
Britská liberálna demokracia je proeurópska a žiada nové referendum, zatiaľ čo konzervatívci stoja za totálnym rozchodom s EÚ, aj bez prípadnej dohody. Liberáli navyše vo voľbách zrejme nezískali dosť hlasov, aby ich koalícia s konzervatívcami bola väčšinová.
Iné možnosti koaličných rokovaní konzervatívcov sú obmedzené. Môžu sa ako tradične spoľahnúť na podporu severoírskej Demokratickej unionistickej strany (DUP). Naproti tomu šéfka Škótskej národnej strany (SNP) Nicola Sturgeonová vyhlásila, že Škóti, ktorí vlani hlasovali pre zotrvanie v EÚ, by nemali byť viazaní plánmi Mayovej opustiť jednotný európsky trh a mali by mať právo usporiadať na konci brexitu ďalšie referendum o nezávislosti. SNP ale vo voľbách výrazne stratila.
Koalícia vedená labouristami
Napriek tomu, že labouristi získali menej kresiel ako konzervatívci, majú politicky bližšie k ostatným stranám, s ktorými by mohli vytvoriť koalíciu. Labouristi už dali najavo, že sa pokúsia zostaviť menšinovú vládu, sformovanie väčšinovej koalície ich vodca Jeremy Corbyn odmietol.
Jeho strana bude rešpektovať výsledky referenda o odchode z EÚ, ale odmieta rokovaciu stratégiu Mayovej. Labouristi chcú najmä zachovať výhody spoločného európskeho trhu a colnej únie. To by ich mohlo priblížiť kompromisu s liberálnymi demokratmi a škótskymi nacionalistami, ktorí povedali, že nechcú ďalšiu vládu konzervatívcov. Corbyn každopádne chce rokovania s EÚ uzavrieť dohodou a dať parlamentu mandát schváliť jej finálnej body.
Labouristi pred voľbami predstavili pomerne radikálny ľavicový manifest. Corbyn lákal voličov na zlepšenie podfinancovanej zdravotnej starostlivosti, zlacnenie či zrušenie školného a na štedrejšie sociálne dávky.
Radikálne zmeny by vykonali aj vo finančnej politike. Chcú zvýšiť dane ľuďom s vysokými príjmami, podstatne zvýšiť daň zo zisku korporácií. A tiež chcú vytvoriť fond vo výške 250 milióna libier na investície do infraštruktúry, financovaný z pôžičky. A sľubujú opätovné znárodnenie sprivatizovaných britských železníc, energetických podnikov a poštových služieb.