Ako cez kopirák to pripomína atmosféru pochodu našincov 10. decembra 1989 cez železnú oponu, ktorý nazvali Ahoj, Európa! Odvtedy radosť a nadšenie vystriedalo vytriezvenie a „návrat na zem“. Podobný osud, podľa prvých ohlasov, čaká aj Ukrajincov.
„Posledný, kto opustí Ukrajinu po zrušení vízovej povinnosti, nesmie zabudnúť zhasnúť svetlo v Čope,“ pripomína ukrajinský denník Európska pravda tradičný vtip, ktorý toľkokrát opakovali, až napokon stratil iskru humoru. Kyjevský politológ Michail Pogrebinskij, a nielen on, opakuje, že realita, ktorú prináša „bezviz“, môže byť čoskoro iná, ako si ju predstavujú Ukrajinci.
„Ukrajinci, ktorí narazia na problémy pri vstupe do únie po nadobudnutí platnosti bezvízového režimu, budú čoskoro sklamaní. Možno to očakávať o mesiac, dva, keď ľudia začnú hovoriť o mnohých nepríjemnostiach, ktorým museli čeliť pri vstupe do schengenského priestoru,“ upozorňuje Pogrebinskij.
Ukrajinský sociológ Alexej Antipovič zase pre kyjevský rozhlas Holos stolicy tvrdí, že „otvorením dverí do Európy“ sa pre milióny obyčajných Ukrajincov nič nezmení. "Korupcia na najvyšších miestach a nekompetentnosť vládnej moci sú stále pre nich najväčšími problémami.
Podľa najnovšieho prieskumu agentúry Raiting hlavnými témami pre Ukrajincov ostávajú stále ceny, nezamestnanosť, klesajúca životná úroveň, nízka produktivita práce, inflácia a boje v Donbase.
A tak neprekvapuje, že ministerstvo zahraničných vecí už na začiatku zrušenia víz dôrazne vyzvalo Ukrajincov, aby ho nezneužívali na vycestovanie za prácou. Šéf diplomacie Pavel Klimkin, citovaný portálom TSN, pripomenul, že ak sa prudko zvýši migrácia, môže sa to skončiť pozastavením platnosti bezvízového režimu.
„V takom prípade budeme rokovať s Európskou komisiou, ako aj s jednotlivými krajinami a hľadať príčiny nárastu,“ povedal Klimkin s tým, že „cestujte, mapujte možnosti, ale neporušujte zákony únie“.
Úrady v Kyjeve ďalej už upozornili, že biometrické pasy dostanú občania s trvalým pobytom „na okupovaných územiach“ a v súčasnosti zdržujúci sa na ukrajinskom území až po podrobnom preskúmaní ich žiadosti. Na druhej strane Ukrajinci, ktorí mali či majú „prepojenie“ na „teroristov“ v Donbase, môžu o vycestovaní iba snívať.
Možnosť voľne cestovať po Európe rozdelila hlavne ukrajinskú politickú scénu. Zatiaľ čo prezident Petro Porošenko a jeho okolie ju prezentujú pred blížiacimi sa parlamentnými voľbami ako veľký úspech, napríklad opozičné hnutie Ukrajinská voľba – právo ľudu Viktora Medvedčuka poukazuje na opak. Podľa neho chudobnejúca väčšina obyvateľstva si nemôže dovoliť nielen vycestovať, ale ani zaplatiť za biometrický pas a poplatky spojené s jeho vybavovaním.
„Znamená to, že v podmienkach totálnej biedy a hladu ani dôchodcovia s dôchodkami okolo 50 dolárov či študenti so štipendiom okolo 41 dolárov, ako aj desiatky miliónov pracujúcich za minimálnu mzdu vo výške asi 120 dolárov ani nesnívajú o nejakom oddychu či poznávaní krajín únie,“ obsahuje stanovisko hnutia. Štátna hraničná služba však pokračuje v zásobovaní verejnosti štatistikou, podľa ktorej napríklad do utorka vycestovalo z Ukrajiny 50-tisíc ľudí.
„Najpopulárnejším cieľom je stále Poľsko – 63 %, z ktorého sa začína zoznamovanie s Európou. Nasleduje Maďarsko, Rumunsko a Slovensko,“ konštatuje spomínaný úrad. Mnohých Ukrajincov vraj milo prekvapuje, že okrem pasu nič nepotrebujú a že nik sa nepýta na ich finančné zázemie, miesto ubytovania či spiatočný lístok do vlasti.
Existuje však aj iné prekvapenie. Napríklad to, ktoré zažil manželský pár z Charkova. Ukrajinskému informačnému portálu DOU sa Sergej a Irina zdôverili s poznatkami z návštevy Paríža.
„Mesto sme navštívili po dlhom čase. Naskytol sa nám však úplne iný obraz, ako sme si ho zachovali v pamäti. Namiesto kultúrneho prostredia stáli v centre Paríža prakticky skoro pri každom dome ozbrojené hliadky. A na najväčšej železničnej stanici pod zemou Châtelet-Les Halles sme sa ocitli v zajatí chaosu a neporiadku. Všade plno migrantov rozložených priamo na zemi, uprostred hromady smetí a rôzneho haraburdia,“ spomína Sergej s tým, že podobný obraz sa naskytuje cudzincom prakticky vo všetkých parížskych obvodoch. Podľa neho Francúzi prakticky stratili svoju krajinu a čuduje sa laxnému prístupu úradov v snahe urobiť nápravu.
„Politika trpezlivosti prináša bitky, okrádanie miestnych obyvateľov, urážanie žien a matiek Francúzov. Takýto vývoj v krajine sa môže skončiť vojenskou diktatúrou,“ konštatuje Sergej. V závere si neodpustí poznámku: „Veru takýto bezvízový režim sme nečakali.“