Na druhom mieste skončili Republikáni, ktorí majú 113 kresiel. Na treťom mieste je Modem (Demokratické hnutie) so 42 kreslami. Modem je spojencom Macronovho hnutia, spoločne tak majú k dispozícii 350 hlasov. Niektoré prieskumy im však prisudzovali možnosť získať až o sto viac mandátov.
Na štvrtom mieste skončili socialisti, ktorí majú 29 kresiel. Únia demokratov a nezávislých získala 18 kresiel. Nasledujú strany patriace k radikálnej ľavici – Nepodrobené Francúzsko má 17 mandátov, Ľavicoví nestraníci 12 kresiel, komunisti 10 kresiel. Národný front Marine LePenovej má osem kresiel. Zvyšné kreslá si rozdelili menšie subjekty. Vo francúzskom parlamente tak budú zástupcovia 17 kandidujúcich strán a hnutí.
Volebná účasť bola nízka
Volebná účasť klesla pod hranicu päťdesiat percent. Nízka volebná účasť predstavuje rekord za posledných skoro 60 rokov, odkedy funguje vo Francúzsku poloprezidentský systém vládnutia známy pod názvom piata republika. Prisudzuje sa to jednak všeobecne rozšírenému presvedčeniu, že víťazstvo hnutia Republika v pohybe prezidenta Emmanuela Macrona bolo isté, ale aj letnému počasiu. Denné teploty prekračovali 30 stupňov Celzia a veľa ľudí sa išlo radšej kúpať. Podľa televízie BFM „veľa Francúzov vymenilo volebné lístky za plavky“.
V druhom kole parlamentných volieb v roku 2012 hlasovalo vyše 55 percent voličov, v roku 2007 a 2002 okolo 60 percent. V predchádzajúcich voľbách od roku 1958 sa k urnám vždy dostavili aspoň dve tretiny voličov.
Premiér: Je to požiadavka na úspech
Francúzsky premiér Edouard Philippe v prvej reakcii vyhlásil, že Francúzi „dali jasnú väčšinu prezidentovi a vláde“. Podľa neho dali voliči prednosť „nádeji pred hnevom a dôvere pred ústupom“.
„Pred rokom by si nikto nedokázal predstaviť takú politickú premenu,“ vyhlásil podľa webu denníka Le Monde premiér, ktorý pochádza pôvodne z tábora teraz opozičných republikánov. Vláda podľa neho volebné výsledky vyhodnocuje „ako požiadavku na úspech“. Kabinet vraj v nadchádzajúcich mesiacoch bude realizovať svoj program s „veľkou pokorou“, ale zároveň s „absolútnym odhodlaním“.
Hovorca vlády Christophe Castanera predtým povedal, že výrazné víťazstvo zaväzuje a predstavuje pre kabinet zodpovednosť. Zároveň prihliadol na to, že strana nakoniec nedostane toľko kresiel, koľko jej predpovedali prieskumy verejnej mienky. Na vine vraj môže byť rekordne nízka účasť voličov, ktorá mohla nahrať ostatným stranám majúcim viac skalných priaznivcov.
„Toto víťazstvo nás zaväzuje, Francúzi nám dali jasnú väčšinu, ale nechceli nám dať voľnú ruku. Je to zodpovednosť. Skutočné víťazstvo príde za päť rokov, až sa veci skutočne zmenia,“ reagoval Castanera podľa webu denníka Le Monde.
Podľa neho sa tiež potvrdila pozícia prezidenta Emmanuela Macrona, ktorý vyhral voľby hlavy štátu v máji. Castanera naznačil, že napriek tomu stúpenci REM asi príliš ľahko podľahli dojmu, že výsledky sú jasné, a druhého kola volieb sa ich už toľko nezúčastnilo. „Je tu ale veľká väčšina, vôľa veci zmeniť,“ upozornil.
LePenová chce bojovať proti Macronovým plánom
Líderka francúzskych nacionalistov Marine Le Penová, ktorá sa prvýkrát úspešne prebojovala do Národného zhromaždenia, vyhlásila, že Macron môže mať väčšinu v parlamente, ale že jeho politické idey sú menšinové. Sľúbila, že jej Národný front (FN) bude proti prezidentovým reformným plánom bojovať. FN však obsadí v snemovni len osem kresiel.
Vodca kampane pravicových republikánov François Baroin vyhlásil, že „verdikt je jasný“. Dodal, že jeho strana, ktorá bola posledných päť rokov v opozícii proti doteraz vládnucim socialistom, v tejto pozícii zostane aj naďalej. Republikáni vytvorili podľa Baroina dostatočne silnú skupinu v parlamente, aby mohla obhajovať pravicové hodnoty najmä v daňovej oblasti.
Prvý tajomník Socialistickej strany Jean-Christophe Cambadélis v reakcii na výsledky ohlásil svoju rezignáciu. „Prijímam toto rozhodnutie bez horkosti a hnevu, vedomý si svojej povinnosti a rozhodujúcej chvíle, ktorou prechádza ľavica,“ povedal. Dodal, že socialisti prehrali bitku, ale že boj proti sociálnej nespravodlivosti pokračuje ďalej.
Odhady v prospech Macrona
Francúzske parlamentné voľby vyhralo podľa prvých odhadov centristické hnutia prezidenta Emmanuela Macrona Francúzsko v pohybe (REM) a jeho spojenci s 458 až 468 kreslami v Národnom zhromaždení z 577 miest. Informovali o tom na svojich weboch belgické noviny La Libre Belgique a La Derniere Heure. Prognózy však boli oveľa vyššie ako skutočné volebné výsledky.
Na druhom mieste skončili zástupcovia tradičnej pravice – Republikáni, ktorí môžu počítať s 68 až 74 mandátmi. Tretí sú zástupcovia tradičnej ľavice, teda Socialistická strana a jej spojenci, ktorým odhady prisudzujú 19 až 25 miest. Štvrtí sú ľavicoví radikáli z Nepodrobeného Francúzska s ôsmimi až 17 poslancami. Krajná pravica zastúpená Národným frontom finalistky francúzskych prezidentských volieb Marine Le Penovej dostane podľa všetkého len dva až štyri mandáty.
Podľa odhadu agentúry ELABE pre televíziu BFM má Macronova strana dostať absolútnu väčšinu 395 až 425 mandátov. Väčšina agentúr predpovedá strane Francúzsko v pohybe absolútnu väčšinu, čiže viac ako 355 kresiel.
Najnižšia účasť za posledných 60 rokov
Voľby sprevádzala nižšia účasť ako pred piatimi rokmi aj ako pred týždňom v prvom kole. V nedeľu o 17:00 SELČ dosahovala 35,3 percenta, zatiaľ čo pred piatimi rokmi 46,4 percenta, oznámilo francúzske ministerstvo vnútra. K volebným urnám v rovnakom čase prišlo tiež o päť percentuálnych bodov menej ľudí ako pred týždňom, keď ich bolo skoro 41 percent. Nakoniec účasť neprekročila päťdesiatpercentnú hranicu.
Nižší záujem bol už aj o prezidentské voľby, ktoré sa považujú za najdôležitejšie. Aj napriek tomu, že takmer všetci vrcholní politici vyzývali počas volebného dňa ľudí k urnám, neúčasť bola najvyššia za posledné roky.
Prieskumy predpovedali drvivé víťazstvo Macrona
Prieskumy predpovedali drvivé víťazstvo pomerne centristickému hnutiu Republika v pohybe (REM) prezidenta Emmanuela Macrona a jeho spojencov. V Národnom zhromaždení, ktoré má 577 kresiel, by mohli centristi obsadiť 400 až 470 miest.
Bývalý bankár a minister hospodárstva minulej socialistickej vlády Macron chce s pevnou oporou parlamentu v chrbte vykonať hneď niekoľko reforiem. Najdôležitejšia má byť liberalizácia pracovného práva, ktorá má prispieť k zníženiu viac ako desaťpercentnej nezamestnanosti, ale zároveň k strate istoty pevného zamestnania pre ľahšie prepúšťanie.
Macron tiež sľúbil presadiť zákon o morálke a etike v politike, ktorý má odstrániť nešváry v podobe zamestnávanie príbuzných v štátnych orgánoch a hromadenie funkcií. Ďalej sa majú trvale posilniť právomoci bezpečnostných zložiek v boji proti terorizmu, čo umožňuje zatiaľ len výnimočný stav vyhlásený po predminulom útoku v Paríži.
Ovládnutím parlamentu sa REM stane po dlhých rokoch zďaleka najsilnejšou stranou v krajine. Odsunie na okraj doterajšie veľké strany zastupujúce tradičnú pravicu a ľavicu a tiež radikálne skupiny na oboch koncoch politického spektra, ktorých kandidáti v prezidentských voľbách zhromaždili veľké množstvo hlasov.
V prvom kole parlamentných volieb získali už poslanecký mandát vďaka nadpolovičnej väčšine v ich okrsku len štyria kandidáti, z toho dvaja z REM. Vo zvyšných okrskoch sa konajú duely. Len v jednom prípade súperia traja kandidáti, pretože aj ten najslabší splnil podmienku prekročenia limitu 12,5 percenta hlasov všetkých registrovaných voličov daného okrsku.