Nemecko vníma visegrádsku štvorku ako rozdelenú

"Francúzsko a Nemecko si uvedomujú, že bez dokončenia niektorých procesov integrácie sa to, čo máme v Európskej únii, môže rozpadnúť,“ povedala pre Pravdu Daniela Schwarzerová, šéfka výskumného inštitútu Nemeckej rady pre zahraničnú politiku. Rozhovor s ňou vznikol na nedávnom 12. ročníku konferencie Globsec.

22.06.2017 07:00
V4 Foto:
Premiéri krajín visegrádskej štvorky. Zľava Robert Fico (Slovensko), Viktor Orbán (Maďarsko), Beata Szydlová (Poľsko) a Bohuslav Sobotka (Česko).
debata (97)

Ako sa Nemecko v tejto chvíli pozerá na visegrádsku štvorku, Česko, Maďarsko, Poľsko a Slovensko?

Najväčšou obavou Nemecka momentálne je, aby sme dokázali udržať jednotu európskej dvadsaťsedmičky. Najmä v čase brexitu. Ale aj pre viaceré krízy, ktoré ukazujú rozdielne prístupy krajín. V tejto súvislosti si V4 vynútila pozornosť.

Prečo?

Skupina vznikla aj preto, aby sa jej členovia dostali do EÚ. Aby spolupracovali na reformách, na transformácii systému. Z pohľadu únie to bolo veľmi pozitívne. Zrazu sa však objavila otázka, či takýto blok krajín nebude pôsobiť ako niečo, čo bude blokovať integráciu EÚ. Ale to sa nepotvrdilo. Určite nie v takej miere, ako sa toho niektorí obávali počas migračnej krízy.  Vidím viaceré dôvody, prečo sa to nepotvrdilo.

Ktoré sú to?

Hlavným dôvodom je, že aj visegrádska štvorka je rozdelená. Slovensko je v eurozóne. Ostatné tri krajiny nie. Slovensko je oveľa viac integrované do ekonomiky eurozóny, ale týka sa to aj politických aspektov. Potom sú vo V4 dve krajiny, Maďarsko a Poľsko, ktoré Nemecko vníma tak, že ustupujú z demokratických princípov a právne a ústavné zmeny v nich sa uberajú nesprávnym smerom. Takže môžeme povedať, že Nemecko vníma, že krajiny sú na rôznych úrovniach. Visegrádsku štvorku rozdeľuje aj postoj k Rusku.

zväčšiť Šéfka výskumného inštitútu Nemeckej rady pre... Foto: SITA/AP
Daniela Schwarzerová Šéfka výskumného inštitútu Nemeckej rady pre zahraničnú politiku Daniela Schwarzerová.

Vravíte, že Nemecko chce udržať dvadsaťsedmičku jednotnú.  Je to však možné? Máme na stole niekoľko scenárov budúcnosti EÚ a mnohým, zdá sa, by celkom vyhovovala viacrýchlostná Európa.

Spája nás jednotný trh. A štyri slobody s ním spojené. Je to niečo, čo zostane a je skutočným základom pre úniu. Fungovania jednotného trhu sa týka aj veľké množstvo legislatívy, ktorú všetci prijímame. Ale áno, potom máte krajiny, ktoré sú súčasťou eurozóny, a tie, ktoré v nej nie sú, či štáty, ktoré sú členmi Schengenu, a také, ktoré sú mimo. Otázkou je, či vieme nájsť oblasti, v ktorých je rýchlejší pokrok v prehĺbenej integrácii naozaj užitočný.

Dokážeme to?

Vidím to tak, že sa to bude týkať obrany, ale tiež zahraničnej politiky. Neznamená to, že pôjde o inštituciona­lizáciu okolo jadra, ale skôr o spoluprácu jednotlivých krajín. Výzvou bude, ako využiť, čo nám EÚ ponúka, ako dostať jednotlivé  iniciatívy do rámca únie. Keby sme, povedzme, obmenili náš prístup k Rusku, je tam priestor na to, aby silnú úlohu hrala vysoká predstaviteľka pre zahraničnú politiku Federica Mogheriniová.

Najlepšou cestou vpred je nechať krajiny spolupracovať  v rámci existujúcich zmlúv. Kooperácia by mala byť otvorená pre každého a nemala by oslabiť postavenie bruselských inštitúcií. Obávam sa, že keby krajiny robili všetko, čo im napadne, bez ohľadu na rámec EÚ, vážne by to ohrozilo úniu. Spolupráca jednotlivých krajín, ktorá sa dá vnímať ako niečo pozitívne, by sa mohla v skutočnosti skončiť rozpadom. To by sme si nemali želať.

Ako na tieto procesy bude vplývať oživenie francúzsko-nemeckého motora EÚ, ktoré sa často spomína v súvislosti s nástupom prezidenta Emmanuela Macrona?

Je to príležitosť. V Nemecku sa budú na jeseň konať voľby, ale tých sa neobávam. Ich výsledkom bude nejaká tradične proeurópska vláda. Dôležité je, že Francúzsko aj Nemecko si uvedomujú, že bez dokončenie niektorých procesov integrácie sa to, čo máme, môže rozpadnúť.

O aké procesy ide?

Jednou z oblastí je eurozóna. To, čo sme vybudovali, momentálne funguje pomerne dobre. Lepšie, než sme si mysleli. Sme svedkami návratu hospodárskeho rastu. Vieme však, že projekt eurozóny nie je kompletný a ďalšia možná kríza by bola preň obrovskou výzvou. Pre Nemecko aj Francúzsko je dokončenie procesov v eurozóne dôležité. Predstavujú 47 percent jej HDP. Ďalšou oblasťou je obrana.

Francúzsko do nej už teraz investuje veľa, nie vždy však vynakladá peniaze efektívne. Nemecko zase musí dávať na obranu viac. A to prináša otázku, ako najlepšie tieto peniaze vynaložiť. Súčasná geostrategická situácia vytvára tlak na Európanov, aby skutočne rozmýšľali nad tým, ako zlepšiť svoje obranné spôsobilosti. Nie je to len o investovaní dvoch percent do armády. Ale o tom, aby sme boli schopní niečo urobiť s ozbrojenými silami.

Takmer žiadna krajina nedokáže zvládnuť niečo užitočné sama. Musíme skombinovať naše ozbrojené sily, aby EÚ bola schopná riešiť niektoré problémy. Ale nejde o to, aby sme vytvárali konkurenciu NATO, to by bolo úplne zbytočné. Je to aj jedna z odpovedí na Donalda Trumpa, ktorý hovorí o lepšom rozložení bezpečnostného bremena.

Magazín Spiegel označil na svojej titulnej strane Macrona ako drahého priateľa. Naznačil, že Francúzsko, ale aj iní chcú, aby Nemecko zaplatilo jeho nápady.

Spiegel odráža obavy istej časti nemeckej spoločnosti, že to dopadne tak, že Berlín bude platiť za eurozónu. Lenže Macron jednoznačne hovorí, že Francúzsko sa samo najprv musí zmeniť a potom sa môžeme pohnúť vpred s ďalšou integráciou eurozóny. Niektoré nápady francúzskeho prezidenta majú v sebe fiškálnu dimenziu.

Keď hovoríme  napríklad o rozpočte eurozóny, tak predstava v Nemecku je taká, že ho budeme platiť. Nemusí to však byť nevyhnutne tak. Pozrite sa do minulosti. Na začiatku existencie eurozóny Nemecko označovali za chorého muža Európy. Mali sme nízky hospodársky rast a vysoké úrokové sadzby. Tým nás členstvo v eurozóne obmedzovalo. Vtedy by to bolo Nemecko, ktoré by asi dostalo peniaze z rozpočtu eurozóny, keby nejaký bol.

Takže toto je veľmi krátkozraký pohľad, že to bude len Berlín, ktorý bude platiť za ostatných. Nemecko má obrovský záujem, aby Macron uspel pri zlepšení konkurencieschop­nosti francúzskej ekonomiky. Určite bude doma čeliť obrovským protestom. Berlín bude zase trvať na základných dohodnutých princípoch menovej únie. Nemecko sa toho nevzdá. Ale, ako som povedala, bolo by veľmi krátkozraké vnímať súčasný vývoj tak, že Berlín bude platiť za Paríž či iných.

© Autorské práva vyhradené

97 debata chyba
Viac na túto tému: #EÚ #Nemecko #Francúzsko #V4