„Ako je známe, cieľom USA v Sýrii je likvidácia tzv. Islamského štátu. Ak však Asad uskutoční ďalšie masové vraždenie pomocou chemickej zbrane, tak spolu s jeho ozbrojenými silami zaplatia za to vysokú cenu,“ vyhlásil v pondelok Sean Spicer, tlačový tajomník Bieleho domu. Podľa viacerých politológov hlavné je, aby sa neprešlo od slov k činom.
„Ak všetko zostane pri rétorike, tak nič sa nedeje, je to normálne,“ tvrdí napríklad politológ Alexej Petrov citovaný portálom FAN. A čo ak sa bude diať a ide skutočne o prípravu ďalšej americkej provokácie. O tej predchádzajúcej, ešte tesne pred pondelkovou hrozbou Spicera, napísal v nemeckých novinách Welt am Sonntag americký novinár Seymour M. Hersh.
„Keď 4. apríla americké médiá a mimovládne organizácie informovali o incidente s chemickými zbraňami v meste Chán Šajchún v sýrskej provincii Idlíb, chýbali akékoľvek dôkazy. Napriek tomu rýchlo za vinníka označili sily Bašára Asada. Damask odmietol americkú verziu a spoločne s Moskvou žiadal oficiálne vyšetrenie incidentu. Trump to ignoroval,“ pripomenul Hersh s tým, že 7. apríla letectvo zaútočilo na sýrsku vojenskú základňu Šajrát v provincii Homs.
Bol to prvý vojenský zásah USA od začiatku občianskej vojny v Sýrii trvajúcej od roku 2011. Washington zaútočil aj keď Damask informoval, že bombardoval sklad zbraní radikálnych islamistov z Frontu dobytia Sýrie (predtým An Nusrá), v ktorom bola aj chemická munícia. Damask sa jej pred rokmi na nátlak svetovej verejnosti vzdal. Potvrdila to napokon aj Organizácia pre zákaz chemických zbraní (OPCW). V budove počas bombardovania rokovali teroristickí pohlavári.
„Trump vedel, že Sýrčania nepoužili chemickú zbraň. Vedel aj o informácii odborníkov a spravodajských služieb, ktoré to potvrdili. Napriek tomu vydal povel »Konajte«,“ vracia sa k útoku Hersh. Trump ignoroval aj poradcov, ktorí hovorili o chýbajúcich dôkazoch chemického útoku.
Podľa Hersha Trumpovi vraj stačilo vidieť zábery umierajúcich detí a dospelých. Navyše „svedkovia“ tvrdili, že v okolí 500 metrov od zbombardovanej dvojposchodovej budovy bol cítiť bojový plyn sarín.
Akosi pritom zabudli, že ten vôbec necítiť a počas „záchrannej akcie“ nemali na sebe ani žiadnu protichemickú ochranu pred smrtonosným sarínom, ktorý preniká cez kožu. Napriek tomu pár hodín po americkej „odvete“, po útoku na sýrsku základňu, Biely dom tvrdil, že Rusko odmieta tvrdenie o použití sarínu Sýrčanmi a Trump tvrdil opak.
„Nik nebol proti. Hlavné americké médiá konali podľa plánu Bieleho domu – informačný priestor zaplnili historkami o snahe Moskvy maskovať chemický útok. Výsledkom bolo pocit, že sme svedkami obnovenia studenej vojny,“ sumarizoval v nemeckých novinách Hersh. Aby podobný vývoj nenastal aj po pondelkovej vyhrážke Washingtonu, varoval šéf ruskej diplomacie Sergej Lavrov v telefonickom rozhovore na žiadosť americkej strany rezortného kolegu Rexa Tillersona.
„Nastal čas pochopiť, že USA nie sú schopné vyriešiť sýrsku krízu bez vzájomného porozumenia a dialógu s Ruskom, čo predpokladá spoluprácu s mnohými ďalšími hráčmi. Administratíva USA si to však neželá,“ upozornil aj Músa Šateiví v jordánskych novinách Al Ghad. Washingtonu podľa autora nevyšiel v Sýrii plán spred vypuknutia tzv. arabskej jari.
„Rusko si v krajine posilnilo pozície. Aj Irán si zachoval svoj vplyv. Aj keď niektoré územia kontroluje Turecko, skupiny spolupracujúce s USA a Kurdi orientujúci sa na Washington, úsilie USA je nedostatočné na to, aby určovali ďalší osud oblasti. Ide o územia, ktorých existencia približuje faktické rozdelenie Sýrie, ale požadovaný výsledok USA nedosiahli,“ upozornil Šateiví.
V tejto súvislosti denník Foreign Policy pripomenul, že chýba presne určená americká politika. „Trump môže súhlasiť alebo nie s novými reáliami, ktoré sa usiluje presadiť Rusko vo vzduchu a Irán na zemi. Môže sa však postaviť aj proti, ale riskuje možnú priamu konfrontáciu. Tretia možnosť neexistuje,“ tvrdia noviny. Odpoveď na to ako ďalej dá možno už piate kolo rokovania o Sýrii v kazašskej Astane začiatkom júla.