Informovala o tom televízia Al-Džazíra po uplynutí pôvodného termínu v nedeľu večer. Existujú pritom dôkazy o tom, že na zozname podporovateľov terorizmu nie je saudskoarabský Rijád zďaleka na poslednom mieste. Nebráni mu to však spoločne s ostatnými signatármi ultimáta žiadať od Dauhá, okrem „zastavenia podpory terorizmu“ napríklad aj „zrušenie kontaktov s Iránom“. Ešte v sobotu šéf katarskej diplomacie šejk Muhammad bin Abdarrahmán Sání však požiadavky arabských krajín odmietol s tým, že už keď ich tvorili vedeli, že sú nesplniteľné. Pritom už na 5. júla je naplánované rokovanie „štvorky“ s cieľom ďalej „formovať spoločný postoj ku Kataru“.
„Sme pripravení čeliť možným dôsledkom a zároveň aj rokovať,“ informovala aj kuvajtská agentúra KUNA, ktorej krajina robí v spore sprostredkovateľa. Minister Sání už v pondelok odovzdal saudskoarabskému monarchovi Salmánovi oficiálnu reakciu, o ktorej na verejnosť zatiaľ nepreniklo ani slovo. Zato je známe, že prezident USA Donald Trump podľa informácie AP v noci na pondelok hovoril so Salmánom, s korunným princom Muhammadom bin Zájidom Nahajánom zo SAE, ako aj s katarským emirom Sáním.
Foto: Reuters, Kamran Jebreili
„Jednota regiónu je nevyhnutná v záujme dosiahnutia cieľov, ktoré určil nedávny rijádsky summit vrátane porážky terorizmu a posilňovania stability v oblasti,“ opakoval Trump citovaný aj portálom CA-NEWS. Pritom to bol práve americký líder, ktorý svojím prejavom na už spomínanom summite odštartoval arabsko-arabský spor v Perzskom zálive. Jeho výzvu „bojovať a poraziť terorizmus“ si totiž v Rijáde vysvetlili ako „zelenú“ na realizovanie vlastného plánu prevzatia líderstva v neuralgickej oblasti Blízkeho východu.
„Susedia Kataru plánujú zvrhnutie nášho emira. Ak bude treba, tak Katar bude pripravený sa brániť aj keď ultimátum predĺžili o 48 hodín. Verím, že to neskončí vojenskou intervenciou, aj keď sme vždy pripravení,“ povedal katarský minister obrany Chálid al Attíja v rozhovore pre Sky News. Podľa neho história potvrdzuje, že „Katar nie je krajinou, ktorú je možné len tak prehltnúť aj keď arabskí susedia nám vrazili nôž do chrbta“. Ako je známe, už desať krajín, vrátane 7 arabských, prerušili s Katarom diplomatické a obchodné vzťahy.
„Pôvodne sa vrhli na Katar kvôli vyjadreniu emira, ktoré sa nepodarilo overiť z nezávislých zdrojov. Podľa neho Irán nie je až taký zlý,“ pokúsil sa nájsť začiatok novej vlny nevraživosti Jevgenij Satanovskij, odborník na problematiku Blízkeho a Stredného východu. Zároveň však pripomenul, že Rijád a Dauhá sa už desiatky rokov úhlavne nenávidia. „Medzi oboma salafistickými štátmi panuje láska ako v minulosti medzi boľševikmi a menševikmi. Ide nielen o pokus Saudskej Arábie zvrhnúť súčasný katarský režim, ale aj o najnovší konflikt spojený s katarskou podporou Moslimských bratov,“ dodáva Satanovskij.
Podľa viacerých pozorovateľov Katar v súčasnosti lavíruje. Malá, ale mimoriadne bohatá krajina, navyše dnes už s mladým ambicióznym lídrom Tamímom ibn Hamadom as-Sáním, poriadne vyhrotila situáciu. A na druhej strane stojí na čele Saudskej Arábie v skutočnosti nie kráľ, ale jeho tridsaťjedenročný syn Mohammed bin Salman, ktorý nie je síce taký flexibilný ako jeho otec, ale zato veľmi tvrdohlavý a agresívny.
„Prípadné narastanie tlaku na Katar ho môže ešte viac vohnať do iránskej náruče, k tesnejším vzťahom s Teheránom a v konečnom dôsledku to môže znamenať ešte väčšie rozpory v moslimskom svete,“ upozornil napokon nie bezdôvodne aj Satanovskij.