Stalo sa to počas stredajšieho rokovania v rámci kontaktnej skupiny o Ukrajine. Zástupcovia samozvanej Doneckej a Luhanskej republiky, ako aj ruský predstaviteľ na protest opustili sálu. Geraščenková navyše obvinila predstaviteľov samozvaných republík, že neinformujú o osude 132 ukrajinských občanov, čo blokuje dlho očakávanú výmenu zajatcov. Je to však len časť mozaiky stagnácie plnenia záväzkov prijatých aj Kyjevom v Minsku.
„Nie je to pravda,“ reagovala vzápätí na posledné tvrdenie Oľga Kobcevová, zástupkyňa tzv. Luhanskej ľudovej republiky, citovaná portálom RBK, s tým, že je sú to ukrajinskí zástupcovia, ktorí blokujú návrat zajatcov.
Neúspechom sa skončil aj návrh Donecka, aby sa v súlade s minskými dohodami začalo rokovať o jeho osobitnom štatúte. A to iba niekoľko dní pred plánovanou návštevou šéfa americkej diplomacie Rexa Tillersona v Kyjeve. Podľa zdroja z jeho okolia chce 9. júla ukrajinskému prezidentovi Petrovi Porošenkovi tlmočiť, že zatiaľ nie je nič lepšie ako „Minsk“. „Je to to, čo máme a my to v plnom rozsahu podporujeme,“ parafrázoval ministrove slová spomínaný zdroj. Tillerson zároveň pripustil aj inú možnosť. Lepší spôsob, s ktorým podľa ministra bude súhlasiť Ukrajina aj Rusko.
Americký diplomat zároveň potvrdil, že Washington, napriek opakovanej žiadosti politických radikálov v Kyjeve, neplánuje dodať Ukrajine útočné zbrane. „Doteraz sme ich nedodávali a zatiaľ sa to nezmení,“ dodal zdroj blízky okoliu šéfa diplomacie USA.
Prezident Porošenko má však napriek doteraz nesplneným cieľom jasnú snahu napríklad začleniť Ukrajinu do NATO. V tejto súvislosti vo štvrtok podpísal zodpovedajúci dekrét týkajúci sa „prehĺbenia spolupráce s alianciou s perspektívou stať sa jej členom“. „Odteraz smerovanie Ukrajiny do NATO je presne určené ako jeden z kľúčových faktorov ukrajinskej štátnej politiky,“ cituje prezidenta agentúra UNIAN.
Ukrajinské vedenie však viac ako problém vstupu do aliancie tlačí pomalé presadzovanie hospodárskych reforiem napriek finančnej pomoci zo Západu. V tejto súvislosti Kyjev určite nepoteší najnovšie rozhodnutie Medzinárodného menového fondu (MMF).
„Už piata časť pôžičky MMF vo výške 1,9 miliardy dolárov, ktorú na Ukrajine očakávali ešte v máji, sa odkladá na koniec roku 2017,“ informoval aj ukrajinský portál 056.ua, čo potvrdila aj agentúra Bloomberg. Podľa šéfa parlamentu Volodymyra Hrojsmana pôžička síce bude, ale snemovňa nestihne schváliť nevyhnutné reformy do začiatku parlamentných prázdnin. Zároveň priznal, že hlavný problém spočíva v schválení pozemkovej a penzijnej reformy. Od roku 2001 platí na Ukrajine moratórium na kúpu a predaj poľnohospodárskej pôdy. V októbri 2016 ho poslanci parlamentu predĺžili do konca tohto roku.
V prípade penzijnej reformy ide o. i. o nepopulárne zvýšenie veku odchodu do dôchodku. V prípade pozemkovej reformy je problémom navrhovaných zmien aj podľa Svetovej banky „priveľa obmedzení v prípade vlastníkov, ktorí môžu nakupovať poľnohospodársku pôdu“. V zozname potenciálnych kupcov chýbajú právnické osoby, a hlavne stále platí zákaz nákupu pre cudzincov. V neposlednom rade ide aj o reformu týkajúcu sa predaja štátnych podnikov.