„Vidíme úsilie medzinárodného spoločenstva o nastolenie mieru a pokoj v Sýrii. Osobitne na pozadí vytvorenia zóny deeskalácie v juhozápadnej oblasti. Zastavenie paľby na juhu je veľmi dôležité,“ citujú agentúry Jahjá al-Arídiho, poradcu vyjednávacieho výboru tzv. umiernenej sýrskej opozície. Vraj verí, že spomínaná zóna sa rozšíri na celú Sýriu.
Podľa šéfa ruskej diplomacie Sergeja Lavrova na vyhlásení troch ďalších deeskalačných zón sa stále pracuje na úrovni odborníkov. „V budúcnosti s nimi rátame,“ konštatoval minister s tým, že ide o dočasný jav a ako potvrdil v pondelok aj osobitný vyslanec OSN pre Sýriu Staffan De Mistura, „deeskalácia nesmie podkopávať územnú celistvosť Sýrie“.
Ako však pripomína aj portál EADaily, podmienkou ich vzniku je, že v spomínaných oblastiach deeskalácie, na ktorých sa ešte 4. mája dohodli v kazašskej Astane účastníci mierových rokovaní o Sýrii, tzv. umiernená opozícia nebude spolupracovať s teroristami, oddelí sa od nich a bude s nimi bojovať. V opačnom prípade musí rátať s likvidáciou ako v prípade islamských radikálov z tzv. Islamského štátu.
„Ľudí najviac zaujíma garancia mieru, sloboda a hrozba terorizmu. Nechcú sa ocitnúť medzi dvoma stranami – režimom (Asada – pozn. red.) a teroristami,“ zdôraznil al-Arídi. Ak vraj vznik deeskalačnej zóny prinesie mier na juh Sýrie, tak to bude dôležité pre celú krajinu vrátane opozície.
Po návrate prezidenta USA Donalda Trumpa do vlasti sa však na jeho účinkovanie v Hamburgu spustila vlna kritiky jeho politických odporcov. Od tvrdenia, podľa ktorého rokovanie s ruským prezidentom „bolo o ničom“ až po obvinenie amerického lídra, že sa na prvý osobný rozhovor so „skúseným agentom KGB zle pripravil“. Jedno z prvých miest v nenávistnom dehonestovaní výsledkov dialógu Trump – Putin na summite G20 však patrí Jennifer Psakyovej.
„Trump sa chytil do Putinovej pasce. Nedostatočne sa pripravil na rokovanie, ktoré je najdôležitejšou diplomatickou udalosťou v tohto leta,“ tvrdila bývalá svojou nekompetentnosťou smutne známa hovorkyňa ministerstva zahraničia USA a dnes „odborná“ spolupracovníčka CNN. Navyše, Trump vraj „poriadne netlačil“ na Putina v otázke „zasahovania“ Ruska do amerických prezidentských volieb.
„Na to, aby ste sa stali v USA úspešným odborníkom, stačí vyhlásiť, že Trump sa dostal do Putinovej pasce. A Psakyová, ktorá nerozozná Irak od Iránu, je pre CNN odborníkom,“ neodpustil si narážku na viaceré geografické prešľapy hovorkyne diplomacie USA ruský senátor Alexej Puškov.
V tejto súvislosti na jednej zo sociálnych sietí konštatoval, že „ak Psakyová, ktorá zabáva svet svojou neznalosťou, sa prezentuje ako odborník, tak je to dôkaz nízkej intelektuálnej úrovne americkej politickej triedy“.
Napriek hlasitej kritike v USA sa väčšina analytikov zhoduje: hlavným výsledkom rozhovorov oboch prezidentov v Hamburgu je signál, že dohody sú možné a samotný fakt stretnutia je viac ako chýbajúci prelom. Konštatoval to aj politológ Neil MacFarquhara v denníku The New York Times.
Napriek tomu však podľa neho existujú obavy, že jedno je, čo Trump hovorí, a iné, čo z toho môže splniť. „Ešte viac je však dôležitý poznatok, že vnútorný postoj k Rusku ostáva v USA pochmúrny,“ upozorňuje americký politológ.