Dokonca upozornil, že už 1. septembra, keď by mal začať platiť spomínaný dokument, „odštartujeme kvalitatívne novú etapu našej cesty do Európskej únie“.
Aj v prípade vstupu Ukrajiny do NATO Porošenko nešetrí optimizmom. A to napriek tomu, že pred pár hodinami sa „z prvej ruky“, od šéfa diplomacie USA Rexa Tillersona, dozvedel, na čom sa dohodli veľmoci bez Kyjeva počas summitu G20 v Hamburgu.
Foto: Reuters, VALENTYN OGIRENKO
„Trump bol v Európe, ale Ukrajinu nezbadal, nezaťažoval sa ňou, aj keď o nej hovoril. Nie je to jeho chyba ani jeho poradcov, ale našich úradníkov na ministerstve zahraničia, ktorí si zmysleli namiesto sústredenia sa na naše národné záujmy vo svete nasmerovať svoju pozornosť na lobistické kampane a kruhy,“ myslí si kyjevský politológ Ruslan Bortnik citovaný portálom rian.com.ua.
Jeho kolega Vladimir Chandogija pre ukrajinský portál Korrespondent v tejto súvislosti pripomenul, že návštevu Tillersona v Kyjeve netreba preceňovať. Ako konštatoval, „mala informačný charakter“. Trumpov posol sa však dotkol hlavne minských dohôd. Konkrétne ich neplnenia.
„Sme rozčarovaní chýbajúcim pokrokom v rámci dohôd z Minska. Vymenovali sme preto osobitného predstaviteľa pre otázky Ukrajiny. S normandskou štvorkou a ruskou vládou budeme koordinovať našu činnosť s cieľom urýchliť proces,“ vyhlásil Tillerson na rokovaní s Porošenkom, čím potvrdil, že Washington stále presadzuje plnenie záväzkov prijatých aj Kyjevom v Minsku. Nezabudol pritom „protokolárne“ vyzvať Moskvu, aby urobila všetko pre realizáciu Minska 2.
Nešpekuloval by som o časovom rámci. Je vecou Ukrajiny, k čomu smeruje. Hlavné je, že o členstve rozhoduje 29 spojencov a Ukrajina a nik iný sa nesmie do toho miešať.Jens Stoltenberg, šéf NATO
Aj keď Rusko opakovane pripomína, že nie je signatárom dohôd. Kyjevu zase Tillerson pripomenul, že len „od vypuknutia krízy na juhovýchode krajiny USA poskytli Ukrajine viac ako 600 miliónov dolárov“. Viacerí pozorovatelia si v tejto súvislosti všímajú, že ešte pred rokovaním s Porošenkom americký diplomat besedoval s predstaviteľmi občianskej spoločnosti o boji s korupciou. O tom, kto je za ňou, prečo neexistujú výsledky a v čom spočíva problém – v ľuďoch, v zákonoch a kto je proti tomu.
Rovnaká téma zaznela aj počas rokovania Tillersona s predstaviteľmi podnikateľských kruhov. Nekompromisný postoj ministra zahraničia USA sotva mohol obmäkčiť darček v podobe vydania ruského (!!!) týždenníka Ogoňok vychádzajúceho dodnes v Moskve. Ako informoval portál fakty.ictv.ua, išlo konkrétne o číslo, ktoré vyšlo 23. marca 1952. Teda v deň Tillersonových narodenín.
Porošenkove sny a realita sa v plnej šírke prejavili aj počas utorkového rokovania s Jensom Stoltenbergom, šéfom NATO, v Kyjeve.
„Ukrajinské členstvo ešte nie je na programe dňa,“ už v minulosti zdôrazňoval šéf aliancie. Navyše rokovaniam o vstupe do NATO bráni územný spor, vnútroukrajinský ozbrojený konflikt. A dodnes sa na tom nič nezmenilo, rovnako ako na postoji Stoltenberga.
„Nešpekuloval by som o časovom rámci. Je vecou Ukrajiny, k čomu smeruje. Hlavné je, že o členstve rozhoduje 29 spojencov a Ukrajina a nik iný sa nesmie do toho miešať,“ odbil Stoltenberg otázku o možnom dátume vstupu Ukrajiny do aliancie. Zároveň nepriamo venoval odpoveď aj Moskve, ktorá je proti vstupu západného suseda do NATO. Hlavne však šéf aliancie reagoval na optimizmus prezidenta Porošenka, podľa ktorého „Ukrajina jasne načrtla svoju politickú budúcnosť“ (vstup do NATO – pozn. red.). Kyjev to podľa neho považuje za nevyhnutné s cieľom začať diskutovať o zavedení akčného plánu. „Máme program do roku 2020. Vieme, čo máme robiť,“ dodal Porošenko.
Vie to aj Stoltenberg, ktorý to ukrajinskému lídrovi pripomenul, keď vyhlásil, že potrebné sú „reformy, modernizácia, boj s korupciou, súlad s normami NATO“. Napriek tomu šéf ukrajinského parlamentu a „dieťa“ prevratu Andrij Parubyj ponúkol Stoltenbergovi Kyjev ako miesto najbližšieho summitu aliancie. Jeho, ale hlavne prezidenta Porošenka sa na základe záverov dosiahnutých na summite G20 v Hamburgu pokúsil dostať opäť na zem aj kyjevský politológ Vadim Karasjov.
Foto: Reuters, VALENTYN OGIRENKO
„Ak chce Trump skutočne zlepšiť vzťahy s Ruskom, tak musí odstrániť faktory, ktoré mu v tom bránia, vrátane krízy na Ukrajine,“ upozornil v ukrajinskej televízii. Zároveň vyjadril presvedčenie, že model vládnutia, ktorý začal fungovať po „euromajdane“, sa vyčerpal.
„Reformy stagnujú, okno možnosti sa zatvorilo, vláda hľadá východisko v policajnom štáte, hrozí vyhlásením stanného práva, čo však sotva dovolia hráči spoza hraníc. Naopak, Washington bude trvať na plnení politickej časti minských dohôd zo strany Kyjeva,“ tvrdí Karasjov. Podľa neho v tejto situácii niet síl ďalej fungovať nielen v parlamente a vo vnútornej, ale aj v zahraničnej politike. „Politický systém smeruje do slepej uličky, a to veľkou rýchlosťou. A možno si iba domyslieť, čo to môže znamenať,“ dodal kyjevský politológ na pozadí Porošenkových slov o EÚ a NATO.