Vznikne v Európe 2. októbra nový štát? A kto by ho uznal? "Referendum sa neuskutoční. Buďte pokojní, vláda vie, čo musí urobiť,“ citovala minulý týždeň agentúra ANSA španielskeho premiéra Mariana Rajoya.
"Naše požiadavky sú sústavné, masové a presadzujeme ich pokojnou cestou,“ vyhlásil na nedávnej návšteve Bratislavy minister zahraničných vzťahov Katalánska Raül Romeva. Politik verí, že aj EÚ zoberie referendum ako fakt. "Nechceme vztyčovať hranice,“ tvrdí Romeva.
Lenže únia v tejto chvíli nemá s katalánskym plebiscitom v podstate nič spoločné. Bez dohody Barcelona-Madrid sa viditeľne nechce do sporu miešať. Aj z tohto dôvodu je jasné, že členské štáty EÚ sa nebudú ponáhľať uznať nezávislosť Katalánska. To nemôže ani rátať s tým, že by ho šibnutím čarovného prútika vzali do EÚ.
Podľa prieskumov väčšina Kataláncov chce, aby sa referendum konalo. Nejasné je to, ako sa k nezávislosti vyjadria. Prieskumy len ukazujú, že Katalánsko je v otázke samostatnosti dosť rozdelené.
"Posledné regionálne voľby (konali sa v roku 2015, pozn. red.) boli istým plebiscitom, akýmsi zástupným referendom. Volebná podpora pre strany presadzujúce nezávislosť bola iba 49 percent. Získali však väčšinu v katalánskom parlamente. Diskusia sa teda zmenila tým spôsobom, že zbor poslancov je skutočným reprezentantom Kataláncov,“ pripomenul pre Pravdu expert na španielsku politiku Alejandro Quiroga z univerzity v Newcastli.
"Pre stúpencov nezávislosti bude výzvou získať nadpolovičnú väčšinu všetkých voličov za samostatnosť. Nielen tých, čo sa zúčastnia. Ak by sa im to podarilo, mohli by tvrdiť, že síce referendum bolo nelegálne, ale ukázalo, že väčšina Kataláncov podporuje nezávislosť,“ reagoval pre Pravdu španielsky politológ Lluis Orriols z Univerzity Karla III. v Madride. Podľa odborníka španielska vláda má možnosti, ako hlasovanie znemožniť. Nie je však jasné, či chce pristúpiť ku krajnému prostriedku, teda k pozastaveniu katalánskej autonómie, čo jej umožňuje ústava.
Madrid možno bude vyčkávať. Minulý týždeň odvolal predseda katalánskej vlády Carles Puigdemont štyroch ľudí z kabinetu. Dá sa to vysvetľovať ako náznak nejednotnosti separatistického hnutia.
"Je to hra na to, kto prvý žmurkne. Radikálne separatistické elementy by privítali, keby Madrid zasiahol silou. K tomu vláda nepristúpi. Môže sa však stať, že dôjde k odvolávaniu politikov či dokonca k zatýkaniu. Čakajú nás problémy,“ uviedol pre Pravdu k situácii profesor politológie Joan Botella, ktorý vyučuje na Barcelonskej autonómnej univerzite.