Prispelo k tomu poukazovanie na možné zásahy Ruska do predvolebnej kampane, ale aj praktická politika Trumpa, v ktorej sa viac či menej úspešne pokúša presadzovať ohlasované projekty. Prinášame sumarizáciu najdiskutovanejších.
Migračný dekrét:
Trump koncom januára vydal exekutívny príkaz, ktorý dočasne zmrazil utečenecké programy a zakázal občanom siedmich moslimských štátov vstup do Spojených štátov. Príkaz sa stal predmetom právneho sporu aj protestov, prezident od neho neskôr upustil. V marci Trump podpísal nový dekrét, ktorý na tri mesiace zakazuje vydávanie víz občanom šiestich prevažne moslimských krajín (okrem Iraku) a pozastavuje americké utečenecké programy. Potom ako prezident neuspel na súde prvého stupňa ani na odvolacom súde, tak sa obrátil na najvyšší súd. Ten koncom júna Trumpov imigračný dekrét odblokoval.
Foto: Reuters, JOSE LUIS GONZALEZ
Múr na hraniciach s Mexikom:
Vybudovanie bariéry kvôli nekontrolovanej migrácii a pašovaniu drog sľúbil Trump už počas kampane. Exekutívny príkaz k jej stavbe vydal krátko po prevzatí moci. Mexiko výstavbu aj financovanie múru s dĺžkou 3 200 kilometrov odmietlo a vzťahy oboch krajín sa kvôli tomu vyhrotili. Podľa amerického ministerstva pre vnútornú bezpečnosť sa má cena stavby vyšplhať na 22,6 miliardy dolárov. Počas kampane Trump hovoril o sume 12 miliárd dolárov. Koncom marca prezident povedal, že projekt bude zatiaľ platiť USA. Kompromisný návrh o financovaní zahrňuje dodatočné úpravy súčasnej bariéry.
Zdravotná reforma Baracka Obamu:
Hneď po inaugurácii Trump podpísal príkaz, v ktorom nariadil minimalizovať finančnú záťaž spojenú so zdravotným programom svojho predchodcu Obamu, kým nebude zrušený. Reforma (takzvaná Obamacare) bola jedným z pilierov minulej vlády, Trump však tento systém poistenia označuje za „katastrofu“. Začiatkom mája Snemovňa po tvrdých bojoch schválila novú reformu zdravotného poistenia. Republikánski senátori sa však nie sú shopní zhodnúť sa na návrhu zákona rušiaceho a zároveň nahradzujúceho Obamacare.
Daňová reforma:
Zníženie daní podnikom aj jednotlivcom bolo jedným z hlavných tém Trumpovej kampane. Koncom apríla Biely dom predstavil návrh daňovej reformy, ktorá zahrňuje zníženie dane z firemných ziskov z 35 na 15 percent aj nižšie zdanenie jednotlivcov. Reforma, ktorú ešte musí schváliť Kongres, podľa Bieleho domu podporí hospodársky rast a zaistí pracovné miesta i prosperitu strednej triede. Podľa Trumpovho poradcu ide o najväčšiu daňovú reformu od éry Ronalda Reagana.
Odstúpenie od parížskej dohody o zmene klímy:
Dlho očakávaný krok Trump oznámil 1. júna; zmluvu o obmedzení emisí skleníkových plynov, ktorú predvlani podpísalo 195 krajín, prezident kritizoval už od vlaňajšej kampane. Pre Američanov je podľa neho neúnosne drahá. Washington podľa Trumpa začne rokovať o novej zmluve, ktorá by bola k obyvateľom USA spravodlivejšia. Prezidentov krok vyvolal negatívnu odozvu v USA aj v Európe.
Odstúpenie od Transpacifickej obchodnej zmluvy (TPP) a začatie procesu zmeny Severoamerickej dohody o voľnom obchode (NAFTA):
Odstúpenie od TPP, ktorú s 12 tichomorskými krajinami dohodla Obamova vláda, sľuboval Trump už počas kampane. Exekutívny príkaz podpísal koncom januára s tým, že zmluvu nahradí dvojstrannými dohodami. V polovici mája vláda USA oficiálne začala proces rozhovorov o zmene NAFTA (uzavreli ju pred 25 rokmi) s Kanadou a Mexikom. USA podľa Trumpa na NAFTA doplácajú stratou pracovných miest, ktoré sa presunuli do Mexika s lacnejšou pracovnou silou.
Obnovenie stavby ropovodov Keystone XL a Dakota Access a vymedzenie sa proti Obamovým ekologickým reguláciám:
O pokračovaní spornej stavby Keystone XL, ktorá má spájať nálezisko v Kanade s americkými rafinériami na brehu Mexického zálivu, rozhodol Trump v januári (konečný súhlas vydala vláda koncom marca). Projekt, ktorí kritizujú ochrancovia životného prostredia, predvlani zrušil Obama. Dekrétom prezident oživil aj ropovod Dakota Access, proti ktorému bojujú indiánske kmene. Trump tiež v apríli vydal nariadenie otvoriť ťažbe ropy a zemného plynu rozsiahle oblasti v amerických vodách, vrátane tých, v ktorých rozvoj Obama zakázal.
NATO:
Počas kampane Trump hovoril o tom, že NATO, ktoré vzniklo ako protiváha sovietskej moci, je prekonané. Neskôr však tento názor zmenil. Naznačil tiež, že USA nemusí pomôcť pri obrane aliančných členov, ktorí nedávajú dostatok peňazí na obranu. Od toho taktiež odstúpil, ale opakovane vyzýva aliančné krajiny, aby plnili svoje finančné záväzky. Trump v poslednom čase niekoľkokrát zdôraznil, že podporuje aliančný princíp „jeden za všetkých“ (tj. Piaty článok zmluvy).
Foto: SITA/AP, Evan Vucci
Vzťahy s Ruskom:
Trump po nástupe do úradu dal najavo rešpekt k ruskému prezidentovi Vladimírovi Putinovi a prejavil prianie zlepšiť vzťahy. Naznačil, že by mohol zrušiť sankcie uvalené na Rusko predchádzajúcou vládou, pokiaľ by Rusi pomohli v boji proti terorizmu. Pred prílišnou ústretovosťou voči Kremľu však Trumpa varovali niektorí svetoví lídri. Prezident teraz tvrdí, že USA nepočítajú s uvoľňovaním sankcií, pokiaľ sa navyriešia problémy okolo Sýrie a Ukrajiny. Trump s Putinom sa nedávno po prvýkrát stretli na summite G20. Vzťahy medzi obomi krajinami znejasňujú špekulácie o možných zásahoch Moskvy do prezidentských volieb v USA. Posledné prieskumy ukazujú, že najväčšie problémy mali opýtaní Američania s Trumpovou možnou spoluprácou s Ruskom počas volebnej kampane. Tieto názory sa ešte častejšie objavujú po tom ako sa Trumpov najstarší syn priznal, že sa počas kampane stretol s ruskou advokátkou.
Vojenský zásah v Sýrii:
USA zaútočili 7. apríla na leteckú základňu sýrskej armády nedaľeko Homsu, z ktorej podľa Washingtonu viedla sýrska armáda chemický útok na mesto Chán Šajchún (zomrelo pri ňom vyše 80 ľudí). Rusko tento zásah zhodnotilo ako porušenie medzinárodného práva, USA potom ako oprávnenú a zásadnú akciu. Moskva následne oznámila, že s Američanmi pozastavuje dohodu o letoch nad Sýriou. Podporu USA vyjadril Izrael, Saudská Arábia, Austrália, Francúzsko, Poľsko či Veľká Británia.
Jadrová zmluva s Iránom:
Jadrovú dohodu s Iránom, ktorú v roku 2015 uzavrelo šesť veľmocí vrátane USA, označil Trump za „príšernú“. V apríli vyhlásil, že Irán nekoná „v súlade s duchom dohody“. Minister zahraničia Rex Tillerson v rovnakom čase uviedol, že zmluva nebráni Iránu vo vývoji jadrových zbraní, čo je jej hlavným cieľom. Tillersonov úrad však v máji schválil pokračovanie režimu prijatého Obamom, kde je potrebné predlžovať uvoľnenie sankcií voči Iránu každých šesť mesiacov.
Napätie s KĽDR:
Vzťahy v poslednom čase vyostrujú série severokórejských jadrových a raketových testov. Trump a jeho administratíva dali najavo, že USA sú odhodlané prinútiť KĽDR k ukončeniu jej jadrového programu všetkými prostriedkami, vrátane vojenských. Kórea už predtým pohrozila „totálnou vojnou“ v prípade amerického vojenského zásahu. Krízu vystupňovala ešte smrť amerického mladíka Otta Warmbiera, ktorého v severokórejskom väzení držali takmer jeden a pol roka a prepustili ho v kóme. Po prevoze domov zomrel.