Štúdia: Trump by v Nemecku neuspel

, 26.07.2017 13:00

Triumf populizmu ako vo vlaňajších amerických prezidentských voľbách či v referende o brexite, v Nemecku v septembrových parlamentných voľbách, zdá sa, nehrozí.

Hoci ani Nemecko nie je voči populizmu imúnne a takmer 30 percent voličov má populistické postoje, radikálne nápady Nemci väčšinou odmietajú. Vyplýva to zo štúdie Bertelsmannovej nadácie.

Ešte ani populisticky zmýšľajúci potenciálni voliči nechcú, aby boli elity odstavené od moci.
politológ Robert Vehrkamp

Pri štúdii výskumníci mapovali postoje 1 600 oprávnených voličov v rámci troch prieskumov uskutočnených v rokoch 2015 až 2017. Pri definovaní populizmu si za typické znaky určili nevraživosť k establišmentu – najmä k parlamentu a tradičným politickým stranám, odmietanie pluralizmu, teda presvedčenie, že „ľud“ je v podstate homogénna skupina a že existuje všeobecná vôľa ľudu, ktorú má akoby stelesňovať politické vedenie.

Podľa štúdie vyše 29 percent opýtaných patrí k populistom a takmer 37 percent ho odmieta. Ďalších takmer 34 percent v obmedzenej miere súhlasí s populistickými postojmi. Podobne je to s postojmi k EÚ. Nemci sú k jej terajšej forme kritickí, ale európsky blok vo všeobecnosti veľmi podporujú.

Americký prezident Donald Trump zdraví dav pri...
Americký prezident Donald Trump zdraví dav pri opúšťaní javiska po utorňajšom zhromaždení v Covelli Centre v americkom meste Youngstown v štáte Ohio. Autor: SITA/AP, Rebecca Droke

Zároveň sa ukázalo, že 85 percent opýtaných – medzi nimi aj tých, čo sa hlásia k populistom – je za demokratický politický systém. „Populisti v Nemecku sú často sklamaní demokrati, ale nie radikálni nepriatelia demokracie. Kritika politického establišmentu je v Nemecku oveľa slabšia ako v USA alebo vo Francúzsku,“ povedal spoluautor štúdie politológ Robert Vehrkamp, ktorý označuje tento typ populizmu za umiernený.

„Ešte ani populisticky zmýšľajúci potenciálni voliči nechcú, aby boli elity odstavené od moci,“ citovala Deutsche Welle Vehrkampa. Typická populistická kampaň, akú viedol Trump, by preto podľa Vehrkampa v Nemecku nemala šancu.

Najväčší podiel populistov je medzi stúpencami protiimigračnej Alternatívy pre Nemecko (AfD). Najmenej ich zaznamenali u voličov konzervatívnej CDU a Zelených. Pri AfD štúdia pripomína, že táto strana začínala ako euroskeptické združenie, ale teraz sa jej členovia o EÚ nejako zvlášť nezaujímajú. Posadnutí sú len utečencami.

Po brexite a amerických voľbách niektorí tvrdia, že vidíme nárast populizmu. Spravodajca CNN Nic Robertson vysvetľuje, prečo by mohla byť Európa jazýčkom na váhach.

Prieskum však zároveň ukázal, že hoci väčšina opýtaných nechce, aby sa zopakovala situácia z roku 2015 s masovým príchodom utečencov do Nemecka, myšlienku masových deportácií odmieta a súhlasí s tým, aby Nemecko pokračovalo v prijímaní niektorých utečencov. To, ako sa bude dariť populistom vo voľbách, podľa výskumníkov závisí od mobilizácie ich voličov.

Štúdia Bertelsmannovej nadácie podľa Deutsche Welle načrtáva pozitívny obraz pred blížiacimi sa parlamentnými voľbami. „Ale štúdie nie sú hlasy. Skutočný údaj o tom, nakoľko je v Nemecku rozšírený populizmus a ako veľmi sú populisti nahnevaní, sa ukáže 24. septembra, keď sa sčítajú voličské hlasy,“ pripomína Deutsche Welle.

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

Páči sa Vám tento článok? Prosíme, podporte kvalitnú žurnalistiku.

Cieľom denníka Pravda a jeho internetovej verzie je prinášať Vám každý deň aktuálne spravodajstvo. Na to, aby sme pre Vás mohli stále a ešte lepšie pracovať, potrebujeme i Vašu podporu. Ďakujeme Vám za akýkoľvek finančný príspevok.

Podporiť Poslať SMS Predplatiť denník
#Nemecko #USA #parlamentné voľby #Voľby v Nemecku #populizmus #Donald Trump #Brexit
Sleduj najnovšie články na našom Facebooku