Obeťami útokov, vedených údajne z Ruska, sa stali servery ukrajinskej ústrednej volebnej komisie alebo citlivé aparáty registrujúce úroveň radiácie v areáli černobyľskej jadrovej elektrárne, postihnuté haváriou v roku 1986.
Hackeri napadli ukrajinské rozvodné elektrické siete, zablokovali pokladničné systémy supermarketov a ochromili počítačové siete veľkých bánk, uviedol Šymkiv. V júni vírus šírený z Ukrajiny napadol servery firiem po celom svete. Útok údajne zorganizoval ruský hacker.
Podľa Kyjeva sú útoky súčasťou hybridnej vojny, ktorú Rusko vedie proti svojmu susedovi od zvrhnutia proruského prezidenta Viktora Janukovyča pred tromi rokmi. Moskva akýkoľvek podiel na kybernetickej diverzii popiera.
Hackeri sa snažia získať informácie z informačných systémov ukrajinského ministerstva zahraničia a obrany. Minister financií Oleksandr Danyljuk agentúre Reuters povedal, že jeho úrad musel kompletne obmeniť zabezpečenie svojich serverov, keď vlani v novembri hackeri zlikvidovali 90 percent ministerskej počítačovej siete. Keď minister v parlamente predstavil návrh rozpočtu, nemohli sa poslanci oboznámiť s jeho štruktúrou, pretože servery ministerstva financií boli nedostupné.
V roku 2015 vznikla v Kyjeve s britskou pomocou kybernetická polícia. Jej šéf Serhij Demedjuk novinárom povedal, že jeho organizácia v boji proti ruským hackerom spolupracuje s moldavskou prozápadnou vládou, s ktorou si Ukrajina vymieňa aj špionážne informácie. Hoci Ukrajina nie je členom NATO, aliancia poskytla kyjevskej vláde pomoc pri vytváraní armádnej jednotky chrániacej pred hackermi vojenskú infraštruktúru.
Situácia zďaleka nie je uspokojivá. Cez štyri pätiny softvéru sa na Ukrajine využíva nelegálne, čo zvyšuje zraniteľnosť voči útokom hackerov, uviedol Reuters. Podľa údajov Medzinárodného ústavu pre rozvoj riadenia (IIMD) je v hodnotení úrovne kybernetického zabezpečenia Ukrajina na 60 mieste z 63 hodnotených štátov.