Americké ministerstvo zahraničia oficiálne oznámilo Organizácii Spojených národov, že chce odstúpiť od parížskej dohody o klíme.
Oznámenie je považované prevažne ako symbolické, pretože krajina môže odstúpiť od novej medzinárodnej dohody, akou je parížska dohoda o klíme, najskôr tri roky potom, čo nadobudne platnosť. V prípade parížskej dohody je to 4. novembra 2019. Celý proces potom trvá rok.
To znamená, že odstúpenie od zmluvy môže byť dokončené najskôr po nových prezidentských voľbách v roku 2020. Nový prezident potom môže rozhodnúť o opätovnom pripojení k dohode.
Foto: Reuters, CARLOS BARRIA
Vyvážený prístup z pohľadu USA
„Spojené štáty podporujú vyvážený prístup k politike v oblasti klímy,“ uviedlo ministerstvo vo vyhlásení. Vyvážený prístup je podľa USA taký, že sa znížia emisie, ale súčasne sa podporí hospodársky rast a zaistí energetická bezpečnosť. Ministerstvo tiež uviedlo, že USA sa budú naďalej zúčastňovať medzinárodných stretnutí a rokovaní o zmenách klímy.
Prezident Donald Trump oznámil rozhodnutie o odstúpení od dohody na začiatku júna. Uviedol, že dohoda by stála Američanov bilióny dolárov, zrušila pracovné miesta a brzdila ropný, plynárenský, uhoľný a spracovateľský priemysel. Uviedol ale tiež, že je otvorený pre nové prerokovanie podmienok dohody.
Príde Trump v vlastnými cieľmi?
„Ako naznačil prezident vo svojom oznámení 1. júna a následne, je otvorený opätovnému zapojeniu do parížskej dohody, ak Spojené štáty budú môcť identifikovať podmienky, ktoré sú priaznivejšie pre nich, ich podnikanie, ich zamestnancov, ich ľudí a ich daňových poplatníkov,“ dodalo ministerstvo.
Podľa dohody si krajiny samé stanovili vlastné národné plány na zníženie emisií. To znamená, že Trump môže prísť s inými cieľmi, než sú tie, ktoré stanovil predchádzajúci prezident Barack Obama. Trump však nemôže jednostranne zmeniť znenie dohody.
USA sa v dohode zaviazali, že zníži emisie skleníkových plynov v krajine medzi rokmi 2005 až 2025 o 28 percent.
Bez ohľadu na to, ako to so Spojenými štátmi dopadne, dohoda zostane v platnosti, pretože ju ratifikovalo dostatok ďalších krajín.
Parížsku dohodu o klíme v roku 2015 podpísalo 195 krajín. Základným cieľom dohody je udržať zvyšovanie teploty výrazne pod dvomi stupňami Celzia a čo najviac sa priblížiť hodnote 1,5 stupňa v porovnaní s teplotou v období pred industrializáciou. Text tiež vyzýva štáty, aby sa usilovali o čo najrýchlejšie globálne zníženie emisií skleníkových plynov.