Železnicu Žuravka-Millerovo v dĺžke 277 km začali stavať v roku 2015. Na jej stavbe pracovalo viac ako 1700 vojakov s viac ako 700 kusmi techniky, jeden vojak tu prišiel o život. Počas stavby trate našli sedem leteckých bômb z čias druhej svetovej vojny.
Podľa ruského ministra obrany Sergeja Šojgu má nová trať obrovský význam pre intenzívnu a bezpečnú prepravu južným smerom. Pôvodná trať v istom úseku kopírovala hranice medzi Ukrajinou a Ruskom, pričom následne niekoľko kilometrov viedla cez ukrajinské územie a až následne sa vrátila do Ruska.
Na stavbe dvojkoľajnej a elektrifikovanej trate sa podieľala vojenská jednotka, ktorú minister obrany vyznamenal. Brigáda vznikla podľa serveru Newsru.com krátko ešte po druhej svetovej vojne, aby plnila „úlohy štátneho významu“, ako bola stavba Bajkalsko-amurskej magistrály, železnice do prístavu Novorossijsk, oprava tratí v Čečensku a v Abcházsku či obnova infraštruktúry na anektovanom Kryme.
Železnicu Žuravka-Millerovo v dĺžke 277 km začali stavať v roku 2015. Na jej stavbe pracovalo viac ako 1700 vojakov.
Nová trať však priamo ovplyvní len tranzit vlakov zo severu na juh. Ruské a čínske vlaky na Slovensku daná železnica neovplyvní. Cez Slovensko stúpa intenzita vlakov z Číny. Šéf Železničnej spoločnosti Cargo Slovakia (ZSSK Cargo) Martin Vozár v rozhovore pre Pravdu povedal, že podľa plánu by cez Slovensko mali jazdiť kontajnerové vlaky z Číny každý týždeň. Krajina chce do Európy poslať do roku 2020 až 5-tisíc vlakov ročne.
Rusko má však v pláne obchádzať Ukrajinu. Ruský plynárenský gigant Gazprom spolu s niektorými európskymi krajinami plánuje financovať výstavbu plynovodu Nord Stream II, ktorý by odklonil tranzit plynu z Ukrajiny. Plyn by však navyše obišiel aj územie Slovenska. Ukrajina by vďaka novému plynovodu prišla ročne o dve miliardy dolárov. Do rokovaní o plynovode v júni vstúpila aj Európska komisia, ktorá chce zatlačiť na zachovanie dlhodobého tranzitu plynu cez Ukrajinu aj po roku 2019.
Krajiny Európskej únie majú definitívne odklepnúť mandát komisie na rokovania o plynovode na jeseň počas predsedníctva Estónska. Krajina, ktorá v tom čase predsedá Európskej komisii, patrí k odporcom výstavby plynovodu.
Vzťahy medzi Ruskom a Ukrajinou sa prudko zhoršili v roku 2014 po zvrhnutí proruského prezidenta prozápadnými demonštrantmi v Kyjeve. Rusko následne zabralo polostrov Krym a vypukol ozbrojený konflikt medzi Ruskom podporovanými separatistami a ukrajinskými vládnymi vojskami v ruskojazyčnej oblasti Donbasu na východe Ukrajiny. Konflikt si od apríla 2014 vyžiadal viac ako 10-tisíc mŕtvych.