Podľa tvrdenia Pchjongjangu rakety, pre ktoré KĽDR vyvíja jadrové hlavice, môžu zasiahnuť územie USA.
Nové zistenia môžu podľa newyorského denníka vysvetliť, ako sa mohlo KĽDR tak rýchlo podariť raketu vyrobiť po sérii ťažkých nezdarov, z ktorých niektoré mohla spôsobiť americká sabotáž severokórejského výrobného reťazca alebo kybernetický útok.
Foto: SITA/AP, Markiv Mykhailo
Trump je presvedčený o Číne ako o dodávateľovi
Podľa Medzinárodného ústavu pre strategické štúdie (IISS) Pchjongjang v posledných dvoch rokoch po neúspechoch zmenil podobu rakiet aj dodávateľa komponentov.
Prezident Donald Trump za zdroj hospodárskej a technickej podpory KĽDR označuje len Čínu, pripomína denník. O Ukrajine alebo Rusku sa nezmienil.
Analytici, ktorí študovali fotografie vodcu Kim Čong-una pri inšpekcii raketových motorov, dospeli k záveru, že sú odvodené od modelov RD-250, ktoré poháňali sovietske rakety. Motory sú tak silné, že jedna raketa dokáže medzi kontinentami prepraviť desať jadrových hlavíc.
Závod na bojovej línii
Americkí experti sa podľa NYT zameriavajú na závod v ukrajinskom meste Dnipro (predtým Dnepropetrovsk), ktoré leží neďaleko bojovej línie oddeľujúcej ukrajinské jednotky a proruských separatistov.
Za studenej vojny táto továreň vyrábala tie najsmrtonosnejšia sovietske rakety, vrátane mohutného modelu SS-18. Aj po rozpade ZSSR továreň zostala dôležitým dodávateľom ruskej armády.
Po zvrhnutí proruského ukrajinského prezidenta Viktora Janukovyča v roku 2014 ale Moskva zrušila zákazky na modernizáciu svojich rakiet a továreň je v problémoch. Zápasí s nevyrovnanými dlhmi a nízkou pracovnou morálkou. Experti veria, že práve odtiaľ pochádzajú motory RD-250, ktoré v júli poháňali prvé dve medzikontinentálne strategické rakety KĽDR.
Porošenko netuší, čo sa v Južmaše deje
„Motory pravdepodobne prišli z Ukrajiny, zrejme ilegálne. Otázka je, koľko ich (Severokórejčania) majú a či im Ukrajina teraz pomáha,“ povedal americkému denníku analytik IISS Michael Elleman.
Podľa ruských zdrojov ide o továreň Južmaš, založený v Sovietskom zväze v roku 1944. Továreň na svojom webe uvádza, že sa nikdy nepodieľala, nepodieľa ani nebude podieľať na prenose akejkoľvek nebezpečnej technológie mimo ukrajinského územia. Americkí experti ale podľa The New York Times tomuto uistenia neverí.
USA nemajú žiadne dôkazy, že by terajšia ukrajinská vláda Petra Porošenko vedela, čo sa v továrni deje, a mala nad tým kontrolu. Ako sa motory dostali do KĽDR, zostáva záhadou, konštatoval americký denník.