Práve k tomuto cieľu majú podľa dohody summitu Severoatlantickej aliancie z Walesu smerovať všetky štáty NATO.
Vojenské výdavky vo výške dvoch percent HDP a viac má zatiaľ len päť krajín aliancie – USA, Grécko, Británia, Estónsko a Poľsko. Predovšetkým administratíva amerického prezidenta Donalda Trumpa nalieha, aby tento cieľ dosiahli aj ostatné štáty.
Nemecko teraz na obranu dáva okolo 1,26 percenta HDP. Vlani to v absolútnej výške bolo 34,3 miliardy eur. Aby spolková republika dvojpercentný cieľ splnila, musela by každoročné výdavky na obranu zdvihnúť o zhruba 20 miliárd eur.
Sociálni demokrati, ktorí sú najväčším konkurentom konzervatívnej únie CDU / CSU v septembrových parlamentných voľbách, taký nárast odmietajú. „Dvadsať miliárd eur alebo viac ďalších výdavkov na obranu v najbližších rokoch, to určite nie je cieľ, ktorý by mnou vedená vláda sledovala,“ nechal sa už skôr počuť kandidát SPD na kancelára Martin Schulz.
Merkelová to vidí inak. Nemecko by podľa nej k dvojpercentným výdavkom na obranu smerovať malo. To, čo vláda počas funkčného obdobia sľúbila, nie je možné v predvolebnom boji brať späť, povedala v rozhovore. Nemecko podľa nej musí byť spoľahlivým partnerom. Zároveň s výdavkami na obranu chce Merkelová zvyšovať aj výdavky na rozvojovú pomoc tak, aby presiahli 0,7 percenta HDP.
Nemecká kancelárka sa tiež vyjadrila k napätej situácii okolo Severnej Kórey, keď zopakovala, že je nutné ju vyriešiť mierovo. Mal by sa podľa nej nájsť taký formát rozhovorov, ktorý umožní politické riešenie. Sprísnenie sankcií voči KĽDR považuje Merkelová za správny krok.