V poslednom prieskume pred týždňom jeho doterajší výkon kladne hodnotilo len 36 percent opýtaných voličov. Po rovnako dlhej dobe v úrade sa jeho predchodca François Hollande, ktorý tento rok už nemal šancu na znovuzvolenie, tešil priazni 46 percent ľudí.
Macron oproti Hollandovi, ktorý počas prvých troch mesiacov zvolil vyčkávaciu taktiku, stihol v zrýchlenom legislatívnom konaní presadiť hneď dva významné zákony. Zákon o morálke a etike v politike, ktorý má prispieť k odstráneniu korupčného prostredia medzi zákonodarcami, a reforma pracovného práva, ktorá má spružniť podmienky na pracovnom trhu, patrili k ťažiskovým bodom jeho predvolebnej kampane. Ich rýchle uzákonenie malo ukázať, že prezident a jeho hnutie nestrácajú čas.
Došlo ale aj ku krokom, ktoré mu popularitu rýchlo ubrali. Patrí medzi ne zmrazenie miezd štátnych zamestnancov, zrušenie finančných náhrad za prvý deň v pracovnej neschopnosti či zvýšenie príspevkov do sociálneho poistenia u dôchodcov s vyššími dôchodkami. Pripočíta sa k tomu i dlhé prešľapovanie okolo sľubovaného zrušenie dane z bývania pre 80 percent domácností či zníženie podpory na bývanie pre sociálne slabé.
Štatút prvej dámy aj vynútená demisia
Nepriaznivo tiež pôsobili mediálne ešte vďačnejšie kauzy, ako bola Macronova snaha prideliť osobitný štatút a právo na vlastný rozpočet manželke Brigitte ako prvej dáme krajiny, čo bolo o to pikantnejšie, že presadili zákon zakazujúci zákonodarcom zamestnávať rodinných príslušníkov.
Proti vzniku „úradu“ manželky hlavy štátu vznikla petícia, ktorú podpísalo do 15. augusta už viac než 312000 ľudí. V prípade, že ich bude pol milióna, sľúbil Macron, že svoj zámer zváži.
Mediálny rozruch tiež vyvolalo donútenia k demisii šéfa generálneho štábu armády Pierrea de Villiersa, ktorý ostro kritizoval chystané škrty v armádnom rozpočte. A zlé svetlo vrhajú komplikované Macronove vzťahy s novinármi, ktorým chce na aktuálne otázky odpovedať, keď sám uzná za vhodné, a ktorí narážajú na obštrukcie prezidentovho tímu, keď ide o pokrývanie udalostí v Elyzejskom paláci či počas ciest hlavy štátu.
Riziko, pred ktorým teraz prezident stojí, je, že Francúzi postupne prechádzajú z hodnotenia ‚brilantný a všetko sa mu podarí‘ na ‚v skutočnosti je to všetko len komédia‘.Jérome Fourquet, politológ
Počas nich vzbudilo na úrovni medzinárodnej diplomacie pozornosť jeho predĺžené podanie ruky s americkým prezidentom Donaldom Trumpom či kritika pomerov v Rusku v prítomnosti ruskej hlavy štátu Vladimira Putina na návšteve vo Versailles. Výrazné Macronovo predvádzanie sa v kombinéze pilota stíhačky na jednej základni naopak vyvolalo na internetovej sociálnej sieti veľa uštipačných poznámok.
Klesajúci trend v priaznivom hodnotení tridsaťdeväťročného Macrona sa prejavil aj pri vláde premiéra Edouard Philippa, ktorá už od prvých týždňov trochu stratila tvár núteným odchodom štyroch ministrov práve kvôli nezrovnalostiam ohľadom zamestnávanie príbuzných či straníkov.
Hnevá ho, keď neodpovedajú na nočné esemesky
Macron, ktorému nemožno uprieť usilovnosť a ostré pracovné nasadenie, už v júli varoval ministrov, aby sa sa nenechali ukolísať „pohodlím, ktoré im poskytujú dokumenty vypracované ich úradníkmi“.
„Ak budete takto pokračovať, za šesť mesiacov budete nuly,“ uviedol Macron. Prezident nenecháva svojich spolupracovníkov ani vydýchnuť, so svojimi tímami komunikuje prakticky 24 hodín denne a rozčuľuje ho, keď jeho esemesky odoslané o jednej či dvoch hodinách ráno zostávajú bez odpovede.
„Emmanuel Macron opúšťa čas obhajovania a vstupuje do ovzdušia, keď musí preberať politickú zodpovednosť za svoje rozhodnutia,“ uviedol politológ Jérome Fourquet.
„Riziko, pred ktorým teraz prezident stojí, je, že Francúzi postupne prechádzajú z hodnotenia ‚brilantný a všetko sa mu podarí‘ na ‚v skutočnosti je to všetko len komédia‘,“ dodal.
Prezidenta na jeseň čaká boj o rozpočet na budúci rok, v ktorom musí nájsť ďalšie úspory vo výške 11 miliárd eur, aby spĺňal ekonomické kritériá Európskej únie. To sa môže dotknúť reforiem týkajúcich sa podpory v nezamestnanosti a dôchodkov. S príchodom jesene môže očakávať protestné akcie organizované odbormi a hlasnou radikálnou ľavicou zastúpenou v parlamente.