Jadro EÚ je viac ako V4. Tak vidia u susedov slovenskú voľbu

Budúcotýždňové stretnutie francúzskeho prezidenta a rakúskeho kancelára s premiérmi Slovenska a Česka v Salzburgu, kam zástupcovia zvyšných dvoch krajín visegrádskej štvorky nedostali pozvanie, vyvoláva v Maďarsku i Poľsku obavy o osud visegrádskej štvorky.

, 18.08.2017 07:00
341

Tamojšie médiá sa vracajú aj k utorňajšiemu vyhláseniu slovenského premiéra, z ktorého vyvodzujú, že pre Bratislavu je dôležitejšie stáť po boku Berlína a Paríža, ako udržiavať pevný šík s Budapešťou a Varšavou.

Vlády Česka a Slovenska ešte včas zbadali, že v Európe blížiacej sa k bodu zvratu visegrádska platforma už znamená nie výhodu, ale skôr záťaž.
István Szent-Iványi, expert maďarských opozičných liberálov

„Robert Fico vyslovil to, čo sa už aj doteraz dalo tušiť: Pre Bratislavu je oveľa dôležitejšie ako spolupráca visegrádskej štvorky, aby jeho krajina patrila do jadra Európy,“ napísal denník Népszava. „Premiér sa tým v podstate dištancoval nielen od svojich predchádzajúcich euroskeptických vyhlásení, ale aj od protibruselských prejavov budapeštianskeho a varšavského kabinetu,“ dodali ľavicové maďarské noviny v článku nazvanom Čo sa deje? Robert Fico sa obrátil chrbtom k V4.

Aj portál Napi.hu v príspevku pod titulkom Dôležitý spojenec Viktora Orbána nečakane zaspätkoval predpovedá, že maďarský premiér vo svojich sporoch s Bruselom prichádza o podporu z Bratislavy.

Premiéri krajín visegrádskej štvorky. Zľava... Foto: SITA/AP
V4 Premiéri krajín visegrádskej štvorky. Zľava Robert Fico (Slovensko), Viktor Orbán (Maďarsko), Beata Szydlová (Poľsko) a Bohuslav Sobotka (Česko).

Poľské médiá tiež rátajú s uvoľnením spojeneckých väzieb v rámci V4. „Slovensko dáva prednosť Berlínu pred Varšavou,“ napísal denník Gazeta Prawna. A týždenník Newsweek Polska označuje vyhlásenie premiéra Fica za „nepriamy úder poľskej diplomacii“ v jej snahe „vytvoriť protiváhu Francúzsku a Nemecku v Bruseli“. Podľa neho „príklon Slovenska k týmto dvom krajinám ukazuje, že zložito vytvárané diplomatické spojenectvá neodolali konfrontácii s reálnou politikou a tvrdými ekonomickými záujmami“.

Poľský stredoľavicový týždenník Polityka zvolil ešte ostrejšie formulácie. „Robert Fico, niekdajší nebezpečný populista, sa stal vzorným Európanom. A to vďaka Jaroslawovi Kazyńskému,“ ironicky poukazuje publicista Tomasz Maćkowiak na odstrašujúci vplyv vodcu poľskej vládnej strany, ktorý sa podľa vzoru Orbána pustil do tvrdej konfrontácie s Bruselom i Berlínom a Parížom.

Práve Nemecko a Francúzsko, ktoré predstavujú motor EÚ, budú mať pritom rozhodujúce slovo pri vytváraní nových pravidiel viacrýchlostnej Európy. Maćkowiak pritom predpovedá, že Slovensko ako jediný člen eurozóny v regióne bude do pevného jadra „prijaté s otvoreným náručím, ani nie tak za svoje zásluhy, ako za to, že si vie vybrať, čo sa oplatí“.

Niekdajší štátny tajomník maďarského rezortu diplomacie István Szent-Iványi, dnes expert opozičných liberálov, považuje nadchádzajúcu salzburskú schôdzku za „jednoznačný dôkaz, že Česko a Slovensko začali s pružným odtrhnutím sa od zvyšných dvoch visegrádskych krajín“.

V analýze pre týždenník HVG upozorňuje, že takzvaný slavkovský trojuholník, v rámci ktorého dve nástupnícke krajiny Československa od predvlani koordinujú svoju politiku s Rakúskom, sa čoraz viac stáva rivalom visegrádskej štvorky a regionálnym rámcom pre vzďaľovanie sa Česka a Slovenska od Maďarska a Poľska.

Premenu V4 na V2+2 však Szent-Iványi považuje za dôsledok toho, že imidž visegrádskej štvorky sa v poslednom období pokazil a jej schopnosť presadzovať vlastné záujmy výrazne poklesla. „Na spoluprácu vrhla tieň kaziaca sa reputácia Maďarska a Poľska. Vlády Česka a Slovenska ešte včas zbadali, že v Európe blížiacej sa k bodu zvratu visegrádska platforma už znamená nie výhodu, ale skôr záťaž. Preto sa obrátili k alternatívnym možnostiam,“ píše zahraničnopolitický expert liberálov.

Szent-Iványi upozorňuje na hrozbu posunu Maďarska a Poľska na perifériu európskych rozhodovacích procesov. Hlavné témy rokovaní v Salzburgu, ktorými bude možný model viacrýchlostnej Európy a riešenie sporu európskeho západu s východom o odmeňovaní pracovníkov vysielaných do zahraničia v rámci EÚ, pochopiteľne výsostne zaujímajú aj Budapešť a Varšavu.

Orbán ako premiér predsedajúcej krajiny V4 o nich chcel diskutovať v septembri na budapeštianskom summite visegrádskej štvorky, na ktorý mienil prizvať aj francúzskeho prezidenta. „Salzburské rozhovory však nastoľujú otázku, či budapeštianska schôdzka má vôbec zmysel. Bude ťažké presvedčiť Emmanuela Macrona, že V4 zastáva spoločný postoj, keď už francúzsky prezident bude mať za sebou zlaďovanie stanovísk s vedením Česka a Slovenska,“ poznamenáva Szent-Iványi.

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

Čítajte Pravdu bez reklamy

Svižnejší web a články bez rušenia. Žiadne reklamy iba za 1,50 € mesačne.

Pravda bez reklamy
341 debata chyba
Viac na túto tému: #Poľsko #Maďarsko #Česko #Slovensko #Rakúsko #V4 #Visegrádska štvorka #Emmanuel Macron