Ukrajinci hľadajú dôvody na oslavu

„Terajší rast je okrem iného výsledkom privatizácie podnikov, pokračujúceho nárastu počtu akciových spoločností, ale aj zápasu s korupciou,“ tvrdí veľvyslanec Muška a na ilustráciu pripomína, že Kyjev prestal kupovať plyn od Moskvy. Za dôvod ešte stále nie plnohodnotného rozvoja krajiny považuje veľké výdavky na obranu. Viacerí práve napätím na juhovýchode Ukrajiny odôvodňujú zaostávanie rastu DPH za úrovňou 14 percent, ako to bolo v čase pred oranžovou revolúciou, počas vlády prezidenta Leonida Kučmu.

„Vojna s Ruskom nás stojí veľa. Nič sa však nedá porovnať s ľudskými obeťami,“ pripomenul veľvyslanec Muška s tým, že do dnešného dňa si konflikt na východe Ukrajiny vyžiadal 10 090 obetí, 23 966 zranených, 1,59 milióna utečencov.

Trochu inak však vidí celkovú ekonomickú situáciu v Deň nezávislosti ukrajinský politológ Viktor Fiodorov.

„Mali by sme skôr upriamiť pozornosť na to, že sa plazíme a nestúpame hore a ani nebežíme. Spomínané terajšie percento rastu HDP je menej ako svetový priemer. V podstate zaostávame za svetom,“ povedal analytik v rozhovore pre kyjevskú rozhlasovú stanicu Holos stolicy. Zároveň pripomenul, že rast ukrajinského vývozu, ako aj vnútornej spotreby, je výsledkom administratívnych opatrení.

Konkrétne zvýšenia minimálnej mzdy na 3 200 hrivien (asi 110 eur). „Je tu však stále prosperujúca tieňová ekonomika,“ pripomína Fiodorov. Situáciu zatiaľ sotva vyrieši opatrenie, podľa ktorého od 1. septembra 2016 funguje elektronická deklarácia priznávania majetku.

Zatiaľ iba v prípade úradníkov, a od januára 2018 rovnakým spôsobom budú musieť prezentovať svoje príjmy aj členovia kabinetu. „Nezabúdajte však, že Ukrajina bude musieť v najbližších rokoch vracať aj obrovské zahraničné pôžičky,“ dodal ukrajinský politológ Fiodorov.

Podľa najnovších sociologických prieskumov polovici ukrajinských rodín stačí príjem akurát na stravu. Kvôli rastu poplatkov a cien musia šetriť na všetkom. Liečenie, turistika, zábava je pre väčšinu nesplniteľnou rozkošou.

Väčšina pozorovateľov vychádzajúc z najnovších prieskumov sa zhoduje v názore, že Ukrajinci sa obávajú hlavne vnútorných hrozieb. Teda nie útoku zvonku (43%). „Hospodárska kríza, úroveň korupcie a čoraz väčšia závislosť od Západu kvôli obrovským pôžičkám patria medzi hlavné obavy Ukrajincov,“ tvrdí riaditeľ kyjevského sociologického Ústavu Rozumkova Andrej Bičenko. Obavy z rastu cien má 81% Ukrajincov, z nevyplácania miezd a dôchodkov 60% a zo straty zamestnania 73%.

„Je to skutočne veľký problém,“ reaguje na naposledy menovaný fakt aj kyjevský sociológ Jevgenij Kopaťko. Upozorňuje však aj na stále vysoký rast kriminality. „Nemusíte byť sociológom, aby ste pri sledovaní diskusií na sociálnych sieťach, v rozhlase a televízii zistili, akú fóbiu majú ľudia z rastu komunálnych poplatkov, z problematiky spojenej s príjmami ľudí,“ dodáva Kopaťko.

„Najdôležitejšie je, že existuje pozitívny vývoj rastu a rozvoja v hospodárstve. Budeme pokračovať v reformnom procese, rozvíjať konkurenciu v rámci trhovej ekonomiky. A čo je najhlavnejšie, budeme pokračovať v bránení svojho práva byť slobodnými a nezávislými, aktívnymi členmi únie i svetového spoločenstva,“ tvrdí v rozhovore pre Pravdu ukrajinský veľvyslanec Jurij Muška.

Nepriamo tak potvrdil, že viac ako o hospodárskom pokroku u našich východných susedov politici v Kyjeve hovoria o výsledkoch dosiahnutých v zahraničnopo­litickej oblasti.

„Medzi pozitíva patrí bezvízový režim s EÚ. Európe sme dokázali, že môžeme byť európskou krajinou. S týmto cieľom sme schválili viac ako 150 zákonov a právnych aktov. Počas dvoch mesiacov trvania spomínaného režimu 180-tisíc Ukrajincov prekročilo hranicu,“ pripomenul aj ukrajinský veľvyslanec Muška.

Podľa ukrajinskej Štátnej pohraničnej služby citovanej ukrajinským portálom Korrerspondent bolo to až 200-tisíc Ukrajincov. S tým, že väčšina z nich smerovala do únie cez Poľsko a Maďarsko. Už menej sa však hovorí o "vyľudňovaní“ Ukrajiny. O ľuďoch, ktorí v snahe získať prácu odchádzajú do zahraničia.