Hoci predstave vytvorenia tzv. hot-spotov nie sú africké štáty veľmi naklonené, lídri v spoločnom vyhlásení napokon uviedli, že azylovú procedúru „s osobitne zraniteľnými migrantmi“ treba začať už v Afrike. O tom, ako by mal tento proces vyzerať, nie sú zatiaľ bližšie podrobnosti.
Do Nigeru a Čadu, ktoré susedia s Líbyou, má byť vyslaná „spoločná misia“, ktorá by pomáhala s ochranou hraníc a s bojom proti pašerákom ľudí. Podľa Macrona, ktorého citovala AFP, už v Nigeri a Čade by mali byť identifikovaní ľudia, ktorí majú právo na azyl, aby sa im „čo najrýchlejšie poskytlo bezpečie“ a mohli sa legálne bez rizika dostať do Európy.
Na celý proces by mal dohliadať Úrad vysokého komisára OSN pre utečencov (UNHCR). Centrá by podľa nemenovaného francúzskeho diplomata mali dostať finančnú podporu z Európy. O tom, kde by boli umiestnené a aké procedúry by boli s nimi spojené, nie sú presnejšie informácie.
Nemecká kancelárka Angela Merkelová v princípe podporuje vytvorenie legálnych ciest na príchod utečencov. Tie však môžu byť otvorené len pre tých, ktorí potrebujú pomoc z humanitárnych dôvodov.
„Môže to fungovať, len ak sa budú jasne rozlišovať tí, čo majú nárok na azyl, od tých, ktorí idú do Líbye, aby sa dostali do Európy z ekonomických dôvodov,“ povedala Merkelová. Podľa nej je veľmi dôležité, aby možnosť legálneho presídlenia bola spojená s ukončením nelegálnej migrácie.
Merkelová tiež pripustila, že EÚ „urgentne“ potrebuje prehodnotiť svoj azylový systém, podľa ktorého sú migranti nútení podať žiadosť v prvej členskej krajine EÚ, do ktorej vstúpia, čo vytvára veľkú záťaž na Grécko a v súčasnosti na Taliansko.
Buď sme solidárni s krajinami ako Taliansko a Grécko, alebo to môže mať veľké dopady na budúcnosť EÚ.Angela Merkelová, nemecká kancelárka
Merkelová tento postoj zopakovala aj včera v Berlíne, keď zároveň kritizovala nesolidárnosť pri prijímaní utečencov. „Buď sme solidárni s krajinami ako Taliansko a Grécko, alebo to môže mať veľké dopady na budúcnosť EÚ,“ povedala. Konkrétne dopady však nespomenula.
Záverečné vyhlásenie z Paríža podľa DPA odkazuje aj na program EÚ na presídľovanie utečencov s tým, že každý štát sa má sám rozhodnúť, koľko utečencov prijme z Afriky. Žiadne prísľuby ani časový plán neuvádza, o iniciatíve by však mala diskutovať EÚ. Podľa tohto návrhu by účasť na prerozdeľovaní mala byť otvorená aj ďalším európskym a neeurópskym štátom.
Afrika chce boj proti chudobe
Africkí lídri v Paríži zdôrazňovali, že v centre akejkoľvek migračnej stratégie musí byť boj proti chudobe. Žiadali, aby im Európa viac pomáhala v boji proti pašerákom tým, že títo ľudia dostanú možnosť legálne si zarobiť peniaze cez obchod alebo farmárstvo.
„Chudoba je to, čo vedie ľudí k emigrácii do Európy a k pašovaniu, preto je dôležité nájsť pre pašerákov alternatívy, aby zanechali kriminálnu činnosť,“ povedal prezident Nigeru Mahamadou Issoufou. „Chudoba, nezamestnanosť, zlé školstvo a zlá bezpečnostná situácia,“ hovoril o dôvodoch migrácie čadský prezident Idriss Déby.
Líbyjský premiér Faíz Sarrádž zas upozornil, že potrebuje silnejšiu podporu v boji proti prevádzačom a na ochranu južnej hranice krajiny. „Už roky sme zvyknutí na rôzne vyhlásenia našich partnerov. Chceme konkrétne kroky,“ poznamenal prezident Čadu.
To, že problémom je chudoba, priznala aj šéfka európskej diplomacie Federica Mogheriniová, ktorá sa na stretnutí tiež zúčastnila. Ako dodala, EÚ a členské štáty ročne dávajú na pomoc v Afrike približne 20 miliárd.
„Nepotrebujeme vymýšľať Marshallov plán, my ho už máme,“ povedala. Niger dostal v júli od EÚ pomoc na boj proti nelegálnej migrácii vo výške 10 miliónov eur. To podľa nemenovaných zdrojov agentúry AFP mohlo prispieť k výraznému poklesu počtu migrantov prechádzajúcich z Nigeru do Líbye.