Stovky poslancov provládneho zhromaždenia jednomyseľne odhlasovali dekrét „proti finančnej blokáde a na obranu venezuelského ľudu.“ Dekrét kritizuje americké hospodárske sankcie a nariaďuje stíhať vodcov opozície, ktorí údajne podnecovali ich prijatie. „Historický súd“ proti „pravicovým“ vodcom má začať najvyšší súd verný socialistovi Madurovi.
V rozprave pred schválením dekrétu zaznelo, že treba stíhať predovšetkým Julia Borgesa. Ten je predsedom parlamentu, ktorý ovláda opozícia a ktorého právomoci si privlastnilo Ústavodarné zhromaždenie. Tento zbor, ktorý vznikol kontroverzným spôsobom, mnohé krajiny vrátane USA a Európskej únie neuznali.
Washington uvalil na Venezuelu sankcie, ktorých cieľom je okrem iného zabrániť prístupu Venezuely na finančné trhy v USA. Sankcie sú namierené „proti diktatúre vo Venezuele“ a zakazujú napríklad kupovať novo vydané dlhopisy venezuelskej vlády či obchodovať s venezuelskou štátnou ropnou spoločnosťou PDVSA.
Venezuelský minister zahraničných vecí Jorge Arreaza označil sankcie za najhoršiu agresiu proti venezuelskému ľudu a za snahu vyvolať v krajine humanitárnu krízu.
Sankcie po ich vyhlásení podporila koalícia venezuelských opozičných strán. „Pri absencii nestrannej justície vo Venezuele budú mať vždy našu podporu sankcie proti tým, ktorí sú povaľači, porušovatelia ľudských práv a plienitelia verejných prostriedkov,“ uviedol na adresu vlády Stôl demokratickej jednoty (MUD), ktorý má väčšinu v parlamente.
Niekoľko expertov sa zhodlo, že sankcie by mohli viesť k bankrotu Venezuely. Venezuela je už niekoľko rokov v hospodárskej kríze, v ktorej ľudia nemajú základné potraviny a lieky.