V poradí druhá zjavne skončí Sociálnodemokratická strana Nemecka (SPD), ktorú by volilo približne 25 percent opýtaných. Kandidátom SPD na post kancelára je Martin Schulz, ktorý donedávna zastával post predsedu europarlamentu. Tieto súperiace strany v súčasnosti spoločne tvoria takzvanú veľkú koalíciu. To sa však v poradí devätnástej spolkovej vláde pravdepodobne zmení, a to práve v závislosti od výsledkov ostatných strán, ktoré sa do parlamentu dostanú.
V odhadoch ďalšie štyri priečky s približne ôsmimi až jedenástimi percentami obsadzujú strana Zelených, Slobodná demokratická strana (FDP), Ľavica a Alternatíva pre Nemecko (AfD). Koalícia sa tak pravdepodobne bude stavať až z troch strán. Práve posledná z menovaných, AfD, je však z budúcich vládnych scenárov vopred vyradená. Kresťanská únia rovnako ako sociálni demokrati sa už vyjadrili, že s touto populisticko-nacionalistickou pravicovou stranou do koalície nepôjdu. Už jej samotná prítomnosť v parlamente však nepochybne zobudí mnohé pravicové monštrá, ktoré si zatiaľ netrúfajú v multikultúrnom Nemecku až tak hlasno kričať.
Pre mnohých divákov televízneho duelu to bolo jasné: Víťazmi nie sú ani vládnuca Angela Merkelová, ani kandidát na post kancelára Martin Schulz, ale AfD.Vanesa Vu, komentátorka týždenníka Zeit
V nemeckej politike celkovo možno pozorovať trend, keď sa posúva názorová hranica doprava. Šéf liberálnej FDP Christian Lindner sa vyslovil za čo najrýchlejšie vrátenie migrantov, ktorí nemajú v Nemecku právo na pobyt. Na dosiahnutie tohto cieľa by podľa neho mali byť štáty Maghrebu, napríklad Maroko, vyhlásené za bezpečné krajiny pôvodu.
Joachim Herrmann z CSU, bavorskej sesterskej strany Merkelovej CDU, v pozícii krajinského ministra vnútra povedal, že jeho strana nepovažuje za zmysluplné umožniť utečencom s doplnkovou ochranou priviesť si do Nemecka svoju rodinu.
Merkelová zatiaľ za svojím rozhodnutím otvorenia hraníc v roku 2015 stojí a v podstate s ňou súhlasí aj Schulz. Kritizuje ju však za nezvládnutie situácie, ktorá nasledovala po príchode utečencov do Európy a Nemecka.
Kandidáti nezviedli dramatický televízny boj
Názorovú podobnosť dvaja hlavní kandidáti na post kancelára potvrdili aj v nedeľňajšej televíznej debate, ktorú mnohé zahraničné média označili skôr za dueto než duel. Obaja politici sa zhodli takmer vo všetkých témach, často si vzájomne pritakávali a jediná nezhoda prišla len pri téme rokovania o vstupe Turecka do Európskej únie. Schulz by ich aktuálne zastavil. Merkelová poznamenala, že vstup Turecka do EÚ si ani ona nikdy nepriala, ale na zastavenie prístupových rozhovorov je najskôr potrebná zhoda všetkých úniových členov.
Jednotvárnosť debaty, v ktorej sa štyria nemeckí novinári v štúdiu sústredili prevažne na islam, utečencov a vnútroštátnu bezpečnosť, mohla podľa reakcií verejnosti najviac pomôcť práve nacionalistickej AfD, ktorá aj v predvolebných plagátoch svojich voličov oslovuje primitívnymi heslami typu "Radšej burgundské ako burku“.
Na nemeckom twitteri sa počas debaty objavil napríklad názor: „75 % Nemcov považuje za najdôležitejšiu tému vzdelanie. 100 % novinárov televízneho duelu považuje za najdôležitejšie AfD témy.“ Novinárka Vanesa Vu vo svojom komentári pre týždenník Zeit debatu zhodnotila podobne: "Pre mnohých divákov televízneho duelu to bolo jasné: Víťazmi nie sú ani vládnuca Angela Merkelová, ani kandidát na post kancelára Martin Schulz, ale AfD.“
V posledných troch volebných obdobiach v koalícii s Merkelovej úniou bola dvakrát druhá najsilnejšia SPD a raz, v takzvanej čierno-žltej koalícii, neoliberálna Slobodná demokratická strana. Zelení boli naposledy súčasťou vlády vo volebných obdobiach po roku 1998 a 2002, v oboch prípadoch tvorili koalíciu so sociálnymi demokratmi. V prípade, že by Ľavica, ktorá sa do parlamentu dostala prvýkrát v roku 2009 a následne aj o štyri roky neskôr, získala tretiu priečku, prichádzala by do úvahy aj červeno-zelená trojkoalícia spoločne so stranou Zelených a sociálnymi demokratmi.
Nemci nie sú Američania. Nie sú natoľko emotívni ani nespokojní. Absolútny šok po voľbách by nastať nemal, no napriek tomu zopár týždňov pred voľbami asi 40 percent opýtaných nevedelo, koho budú voliť.