V predvolebných prieskumoch vedie kresťanská únia CDU/CSU súčasnej kancelárky Angely Merkelovej s približne tridsiatimi siedmimi percentami. Na druhom mieste sa podľa prieskumov držia s viac ako dvadsiatimi percentami sociálni demokrati SPD Martina Schulza. O tretiu priečku bojujú v prieskumoch s približne ôsmimi až desiatimi percentami liberáli z FDP, nacionalisti z AfD, Zelení a Ľavica.
Nemôžeme si dovoliť znepriateliť si Rusko a ani to nechceme.vedúci kandidát strany AfD Alexander Gauland
Situáciu v Nemecku môže ovplyvniť aj nemalá skupina voličov so zahraničným pôvodom. Predovšetkým v súvislosti s nemeckými Rusmi sa často spomínajú sympatie s nacionalistickou alternatívou AfD. V Nemecku žije viac ako jeden a pol milióna ľudí, ktorí sa na základe nemeckých koreňov mohli do krajiny prisťahovať po roku 1993.
Išlo o obyvateľov z bývalého východného bloku, ktorí sa v dôsledku vysídlenia a spoločensko-politických udalostí po druhej svetovej vojne ocitli na východnej strane železnej opony.
Strana AfD o potenciáli nemecko-ruských voličov vie. Vedúci kandidát strany Alexander Gauland na jednom z predvolebných mítingov predniesol: „Nemôžeme si dovoliť znepriateliť si Rusko a ani to nechceme.“ Za popularitou strany u nemeckých Rusov môžu stáť aj jednotlivé osobnosti z menšiny zastúpené v strane.
Do parlamentu za ňu kandiduje šesť Nemcov s koreňmi v bývalom Sovietskom zväze. Oficiálne organizácie zastupujúce nemeckých Rusov sa takémuto škatuľkovaniu vehementne bránia. „Nie sme ani AfD, ani CDU, ani piata kolóna Putina. Sme rovnako individualistickí ako iní občania a občianky našej krajiny“, reagovali v otvorenom liste zástupcovia pätnástich spolkov zastupujúcich ruskú menšinu.
Foto: SITA/AP, Christian Charisius
Jazyk populisticko-nacionalistickej strany, ktorá vyzýva na odpor proti klasickému politickému establišmentu a tiež moslimom a utečencom, sa v určitých momentoch prelína s posolstvami médií z Ruska. Tie síce možno prvoplánovo necielia na nemeckých Rusov, no svojimi tvrdeniami o zapredaní Merkelovej Američanom a podporovaní konšpiračných teórií nahrávajú do karát populistom, za ktorých kandidujú ich krajania.
Ďalšou výraznou skupinou voličov v Nemecku sú moslimovia, z ktorých dve tretiny tvoria nemeckí Turci. Takýmto spôsobom je označovaná skupina Turkov, ktorí získali nemecké občianstvo alebo sa už priamo narodili v Nemecku. Turci začali prichádzať do Nemecka vo veľkom počte ako takzvaní gastarbeitri, hosťujúci robotníci, v období medzi rokmi 1961 až 1973.
Neboli jediným národom, ktorý Nemecku poskytol pracovnú silu. Dohody existovali v šesťdesiatych rokoch napríklad aj so Španielskom, s Portugalskom, Gréckom, s bývalou Juhosláviou či s Tuniskom. Počas spomínaných dvanástich rokov do Nemecka prišlo viac ako pol milióna Turkov, z ktorých sa väčšina rozhodla v novej krajine zostať.
V minulosti túto skupinu obyvateľov zastupovali predovšetkým sociálni demokrati, ktorí sa vo svojom programe sústredili na robotnícku triedu. Dnes je skupina nemeckých Turkov rôznorodá a jedna strana ich už nedokáže reprezentovať.
Konzervatívnejších nemeckých občanov tureckého pôvodu môže vo voľbách ovplyvniť aj výzva tureckého prezidenta Recepa Tayyipa Erdogana. Ten označil Merkelovej úniu, Schulzových sociálnych demokratov a Zelených, na čele ktorých stojí Cem Özdemir s tureckými koreňmi, za nepriateľov Turecka. „Vyzývam všetkých svojich krajanov v Nemecku, aby neurobili tú chybu, že ich budú voliť,“ odkázal.
Vzťahy Ankary s Berlínom sú napäté odvtedy, čo Erdogan spustil masové represálie proti svojim odporcom po vlaňajšom nevydarenom pokuse o prevrat.
Nemecko hromadné zatýkanie kritizovalo, odmietlo vydať osoby, ktoré doň boli podľa Ankary zapletené, a požaduje prepustenie dvanástich nemeckých občanov zatknutých z politických dôvodov v posledných mesiacoch v Turecku.
Volebný líder sociálnych demokratov Martin Schulz sa v poslednom období niekoľkokrát ostro vyjadril na adresu samotného Erdogana, čo by popularitu SPD u Turkov mohlo oslabiť. Ak by sa Schulz stal kancelárom, prerušil by prístupové rokovania s Tureckom do Európskej únie a nebál by sa pritom riskovať ani kolaps dohody o utečencoch.
Islam je síce jednou z hlavných predvolebných tém, no skôr v súvislosti s terorizmom, bezpečnosťou alebo utečencami. Potreby moslimských voličov ako vzdelanie, zdravotníctvo, daňové zaťaženie či otázky boja proti diskriminácii a nenávisti pritom zostávajú zatienené.
Hoci podľa predvolebných prieskumov pravdepodobne vyhrá vládnuca kresťanská koalícia a Angela Merkelová by sa mala stať kancelárkou štvrtýkrát po sebe, výsledok rozhodne nie je istý. Práve rôznorodosť nemeckých voličov a ich odlišné frustrácie by mohli výsledok ešte výrazne ovplyvniť.
Aj ak by sa na prvej a druhej priečke nič nezmenilo a vyhrala by kresťanská únia so sociálnymi demokratmi na druhom mieste, práve tretia a štvrtá strana ovplyvnia zostavu vládnej koalície a predovšetkým predznamenajú smerovanie Nemecka.
Autorka je spolupracovníčka Pravdy